Martin Kukučín

Dom v stráni

-román
-je to jeho vrcholné dielo
-v popredí záujmu stojí problém lásky na podklade majetkových rozdielností
-dej sa odohráva na ostrove Brač
-v centre príbehu stoja 2 rodiny: starého a rozvážneho sedliaka Mate Beraca a rodina statkárky šory Anzuly
-tieto 2 rodiny predstavovali 2 protikladné spoločenské vrstvy: sedliacku a statkársku
-vzťah oboch rodín naruší láska Nika Dubčica ku Katici Beracovej
-Katica sa kvôli Nikovi rozíde so sedliackym chlapcom Paškom Bobičom
-Katica a Niko sa chcú zobrať, ale v ceste im stojí ich pôvod
-neskôr u Nika dochádza k odcudzeniu, pretože u Katici prevláda rozum nad citom, chce sa dostať do vyšších spoločenských kruhov
-neskôr Maté ochorel a pri jeho smrteľnej posteli sa zišla celá rodina
-Maté pred smrťou prejavil radosť, že Niko si zoberie Doricu a Katica si vezme Paška
Maté Berac: -hrdý sedliak, postúpil zápas o vlastnú existenciu a nesúhlasí so vzťahom Katice a Nika
Šora Anzula: pracovitá, energetická hlava rodiny, nesúhlasí so vzťahom Nika a Katice, nechce sa vzdať postavenia v rodine

Milo Urban

Živý bič

-odohráva sa počas 1. sv.v. v obci Ráztoky
-názov živý bič je symbolický, myslí sa tým vojna a dôsledky, kt. dopadajú na ľudí
-hl. postavou sú Ráztočania
- Živý bič-má 2 časti: STRATENÉ RUKY a ADAM HLAVAJ
-1.časť- dedinské dramatické udalosti, osobné tragédie
-2.časť- protest, hnev ľudu
-zámer bol vystihnúť vnútorný postoj postáv
-zobrazil tu 1. sv.v., ako si ju pamätal zo spomienok
-na rozdiel od iných románov, ktorých dej sa odohrával na frontoch, Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny
-v centre stoja postavy, ktoré sa búria proti nespravodlivosti a vojne
-má kolektívneho hrdinu, čím je sám ľud
-dej sa odohráva v obci Ráztoky
-vojna sa dotýka všetkých,
-prichádza z vojny mrzák Ondrej Koreň, kt. je jediným svedkom vojnových udalostí
-nemôže o nej podať ani žiadne svedectvo – je nemý a bezruký
-A. Hlavaj po zbehnutí z frontu sa vracia domov, nenávidí pánov, hlavne notára Okolického, kt. zapríčinil smrť jeho ženy Evy
-Hlavaj je aktívna postava, tvrdohlavý, živelný vzbúrenec proti vojne a útlaku

Peter Jaroš

Tisícročná včela

-generačný román
-je to mýtus o pracovitosti, usilovnosti, šikovnosti a vitalite národa
-je písaný formou mozaiky
-scény a výjavy zo života 3 generácií rodiny Hybského murára Martina Pichandu
-jeho synovia Samo, Valent, Kristína a ich deti
-chronologicky zachytáva udalosti od konca 19. storočia po koniec 1. sv.v.
-kladie dôraz na symboly, alegóriu – tajomnosť románu
-zobrazuje roľnicko-remeselnícky spôsob života
-okrem realistického príbehu tu nájdeme mýtizované rozprávanie, lyrické prvky, grotesku
-motívy: včely, ryby, smrť – z toho vyplýva viacvýznamovosť
-dej: M. Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta
-zbieral zemepisné knihy, mapy, sníval o cudzích krajinách
-ľudia ho radi počúvali, keď rozprával skutočné i vymyslené príbehy
-vážili si ho pre jeho vedomosť
-ústrednou postavou je jeho syn Samo, ktorého prezývajú včela
-musel tvrdo pracovať keďže mal veľa detí
-prežil množstvo pádov, ale vždy vstal a začal znova
-pri živote ho držala práca
-autor prácu vyzdvihuje ako základnú hodnotu, ktorá dáva životu zmysel
-ďalšou dôležitou hodnotou je láska – vášnivá, milenecká, manželská /čistá, verná, krásna../
-takáto je aj láska medzi Samom a Máriou, a tiež aj medzi Kristínou a jej manželom
-autor opisuje aj lásku zmyselnú, nevernú, vypočítavú – nie je čistá, prináša skazu inému
-takáto je láska Valenta k Hanke /končí tragicky, privedie ju k smrti../
-v románe je zachytená aj láska k deťom
-deti zobrazuje ako záruku budúcnosti a pravý zmysel lásky
-starý M. Pichanda umiera náhodne

Popoludnie na terase

-je to monologické rozprávanie o každodennom živote v jednej bratislavskej redakcii

Urob mi more

-príbeh vysokoškoláka, ktorý je počas prázdnin na praxi v kameňolome
-zameriava sa na psychiku postáv