Spoločenské podmienky
-1945 koniec vojny
-obnova ČSR
1. etapa
-politické boje o moc
-k moci sa dostali komunisti aj nekomun. strany
-prevrat nastal vo februári 1948, keď sa moci ujali komunisti
-v literatúre dozrievajú prúdy, kt. boli počas vojny =poézia - doznieva tvora nadrealizmu
=próza - lyr.prózy
-do popredia sa dostáva témy prežitých skúsenosti /2. sv.v,protifaš.odboj,SNP/
-píšu sa realistické diela
2. etapa
-moc prevzali komunisti- budovanie socializmu, diktatúra proletariátu, zaviedlo sa plánované hospodárenie, vznik JRD, vznik kolektivizácie
-bola prijatá jediná správna forma písania = SOCIALISTICKÝ REALIZMUS
-autori museli vychádzať z ideológie marxizmu a leninizmu a od tejto ideológie sa nesmeli odchyľovať
-autori si museli všímať budovateľskú problematiku a nesmeli sa na súčasnosť dívať kriticky, museli obdivovať a ospevovať
-hl. hrdina bol kladný alebo záporný
-tí, kt. odmietali písať takto, sa odmlčali, alebo písali tzv. priečinkovú lit.
-písali sa schematické a šablónovité diela
3. etapa
-zlepšenie situácie, mohlo sa písať slobodnejšie, situácia sa zobrazuje taká, aká je
-vznikajú kritické diela na predošlé obdobie – menej optimi. diela
-autor vníma vnútorný svet človeka, psychiku, vzťahy medzi ľuďmi
-spoznávajú sa záp. filozofie a literatúry a rozširujú sa na naše územie
-august 1968 Varšavské zmluvy: všetko prerušené, pre spisovateľov nastala ťažká doba
-1969-1989 bolo preverované, aký postoj spisovatelia zaujali v predch. období
-tí, čo sa postavili proti normalizácii, boli vyškrtnutí zo slov. lit., diela zakázali
-mnohí emigrovali
-ostali len tí, kt. boli schopný písať, ako sa žiadalo
4. etapa
-objavili sa autori, kt.boli odmlčaní, pluralita názorov, sloboda prejavu
-na druhej strane niet peňazí na vydávanie diel
-v súčasnosti vyd. IKAR vydáva beletriu – svet.lit
Ladislav Mňačko
Smrť sa volá Engelchen
-postavy nezobrazuje ako hrdinov, ale ako obete vojny
-majú depresie, strácajú ideály
-hlavný motív je motív viny
-dej sa odohráva v dedine Ploština – pomáhala partizánom
-ranený partizán Voloďa sa po vojne lieči v nemocnici
-neustále ho prenasleduje spomienka na Nemcami vypálenú Ploštinu
-postupne sa dozvedáme, ako k tomu došlo
-svoj príbeh rozpráva Voloďa sestričke Eliške, do kt. sa zaľúbil
-Voloďa chce nájsť vraha obyvateľov Ploštiny- generála Engelchena
-chce ho nájsť aj preto, lebo to sľúbil Marte, ktorá spala s Nemcami, žobrala informácie, ktoré podávala partizánom
-na vlastné oči videla hrozné, úplné zničenie Ploštiny
-vojna jej zobrala všetko – rodičov, brata, úctu k sebe samej
-autor využíva autobiografické prvky – podobné, bol členom partizánskej skupiny a bol zranený
-retrospektíva – dej sa začína v prítomnosti, postupne sa dozvedáme príbeh z minulosti, od začiatku po súčasnosť
Ako chutí moc
-celý príbeh je tvorený ako mozaika spomienok fotografa Franka /rozprávač príbehu/
-dej sa koná počas niekoľkých dní, keď sa koná veľkolepý štátny pohreb
-Franko má za úlohu celý priebeh fotografovať
-využíva tu prvok tajomnosti: neprezrádza meno mŕtveho, názov štátu ani mesto
-Franko poznal svojho bývalého priateľa od mladosti /kt. zomrel/, a tak vedel, ako sa postupne menil
-počas pohrebu stretával ľudí, kt. mali niečo spoločné s mŕtvym, kt. vyvolávali v jeho mysli spomienky
-tieto príhody rôznych ľudí nám postupne odhaľujú správanie mŕtveho, od osoby, ktorá o ňom rozpráva
-mŕtvy funkcionár sa zmenil z čestného, odvážneho veliteľa partizánov na bezohľadného, zbabelého vysokého vládneho predstaviteľa
-robil všetko preto, aby si udržal moc
Oneskorené reportáže
-súbor reportážnych príbehov
-podvedených a nepochopených ľudí, kt. zlomilo cudzie sebectvo, egoizmus, karierizmus
-výsledok bol tragický – rozvrátené rodiny, smrť....
Dušan Mitana
Psie dni
-príbehy prichádzajú z reálneho života
-obsahujú iracionálne prvky, čo ich mení na príbehy s prvkami tajomstva, hororu, absurdity, agresivity
-ja rozprávanie /1 os., j.č./
-agresivita /idea/ ľudského správania je predstavená v dielach Mitanu ako bežný spôsob správania
-tajomstvo je prostriedkom stupňovania, či pointou
-závery poviedok môžeme podávať viacerými spôsobmi
-hrdinovia poviedok sú ľudia, kt. si nevedia nájsť miesto v živote, sú nespokojní, dostávajú sa do konfliktov s okolím
-autor vychádza z filozofie existencionalizmu – zobrazuje stavy a pocity úzkosti a odcudzenia
-dej:
-rozprávač na ulici sleduje incident medzi mladým a starým mužom
-mladý udrie starého a vyzerá to tak, ako by si to zaslúžil
-rozprávač odchádza k rieke a zažije príbeh so psom
-keďže sa mu nedostáva očakávaná vďačnosť /pokúša sa topiaceho psa vytiahnuť z vody/, začali sa navzájom hrýzť a nakoniec psa ukameňuje
-opätovne stretáva starého muža, a i keď o ňom nič nevie, pomáha mu spáchať samovraždu
-hlavná myšlienka –agresivita
Nočné správy
-využíva absurditu, ireálno, tajomstvo, nevysvetliteľné základy, magický realizmus
-hl. hrdina je ženatý muž, kt. vzťah so ženou je problematický
-kolíše medzi nehou a podráždenosťou
-úzkosti a starosti hrdinu súvisia s konkrétnym životom, k vlastnej rodine pociťuje zodpovednosť
-v poviedkach zasahuje osudovosť, preto pôsobia snovo a tajomne
-typický otvorený koniec – poskytuje čitateľom viac riešení, čitateľ je nútený o probléme ďalej uvažovať
-nočné správy – každodenné brutálne vraždy, smrť, hrôzy
Patagónia
-ľúbostný príbeh s autobiografickými prvkami
-cesta do Patagónie je symbolom cesty životom, kde nám fantázia pomáha uniknúť z každodenného života
Koniec hry
– román s kriminálnou zápletkou
Vladimír Mináč
Generácia
1.časť Dlhší čas, Čas čakania
2.časť Živí a mŕtvy – odohráva sa pred vypuknutím SNP a počas SNP
3.časť Zvony zvonia na deň – po skončení 2. sv.v., konkrétne od r.1946-1948
-Marek Uhrín pracoval na štábe povstaleckého vojska
-spočiatku vládol všade chaos, neistota
-prichádzali protichodné rozkazy, disciplína bola uvoľnená
-Marek sa pripojil k oddielu kapitána Labudu a čatára Kozu
-ich úlohou bolo zadržať Nemcov, pričom dostali rozkaz,aby ustúpili bez boja
-Nemci mali voľnú cestu
-narazili na nič netušiacu partizánsku skupinu /J.Krapa a Bendeho/
-Nemci zabili niekoľkých partizánov, ostatným sa podarilo ujsť
-komisár Bende a Janko Krapa vyčítali kapitánovi Labudovi, že vstúpil a označil ho za zradca a zbabelca
-kapitán sa im snažil vysvetliť, že ich chcel upozorniť
-Labuda sa rozhodne zaútočiť na Nemcov, aby dokázal, že nie je zbabelec
-partizánska skupina J. Krapa sa pripojí k vojakom a spoločne sa im podarí vyhnať Nemcov z dediny
-Labudu oslavovali ako hrdinu
-blíži sa koniec vojny
-Nemci už ustupujú pred sovietskou armádou
-partizáni sa tiež pripoja k Rusom
-po vojne dostal čatár Koza na predmestí Ke krčmu, kde sa schádzali bývalí partizáni a spomínali na staré časy a na zbitých spisovateľov
-Koza spomína s obdivom na kapitána Labudu, ktorý bol vo vojne zranený, a teraz sa lieči v Kyjeve
-po vojne sa autor vracia k jednotlivým postavám a ukazuje, v čom našli zmysel života
-hrdinovia nájdu zmysel života ľudí v láske, rodine, práci /Marek Uhrín a Oľga Ferkovičová sa zamilujú a zoberú sa/ alebo rezignujú
-Labuda sa stáva alkoholikom
M.Uhrín-ako vojak bol slabý a nešikovný, bol však čestný
-mravne vyspelý, ale tiež váhavý a všetko vždy dôkladne rozoberal,
-všetko analyzoval, rozobral
