AUTOR: Stal sa predstaviteľom romantickej poézie v slovenskej literatúre. Patril medzi najstarších členov Štúrovej družiny revolučno-demokratickej generácie 19.storočia. Chalupka tu nastoľuje problém, ktorý je úzko spätý s urputným bojom slovenského národa za národnú, ale i osobnú slobodu človeka. „ Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj, ľúbil som.“ (motto jeho života,epitaf)

LITERÁRNY DRUH: epika
LITERÁRNY ŽÁNER: hrdinská lyricko-epická báseň
TÉMA: boj Slovanov proti Rímskemu cisárovi
IDEA: Boj za slobodu národa je hodný mnohých obetí,vyzdvihnuté národné hrdost

HLAVNÉ ZNAKY DIELA: V tomto prípade ide o romantické dielo, keďže S.Chalupka patril do obdobia romantizmu,vyskytuje sa tu typ kolektívneho hrdinu (Slovanskí poslovia),ktorý nie je spokojný zo situáciou a snaží sa ju zmeniť za každých podmienok.(Postaviť sa proti cárovi aj za cenu smrti) Používa trinásťslabičný sylabický verš, sú tu zveličenia.

POSTAVY:
- Konštantín – rímsky cisár vystatovačný panovník, pýšiaci sa svojou silou v prítomnosti silnej stráže, snažiaci sa dobývať cudzie územia a tým si podmaňovať aj ich národy.
- Slovenský junáci -hrdí, smelí, obetaví – úplne oddaná a verná svojmu pánovi, plniaca jeho príkazy bez súcitu k druhému človeku, neuvedomia si, čo vlastne koná a mysliaca len na to, aké zisky bude mať z toho.
- Cisárska stráž– úplne oddaná a verná svojmu pánovi, plniaca jeho príkazy bez súcitu k druhému človeku, neuvedomia si, čo vlastne koná a mysliaca len na to, aké zisky bude mať z toho.

STRUČNÝ OBSAH DIELA: Na začiatku diela autor zobrazuje Bratislavský hrad, pod ktorým zastal Rímsky cár aj so svojou mocnou družinou. ,,Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci,okoľ neho cárska stráž, tuhí to paholci.“ K cárovi prichádzajú slovanskí poslovia, ktorí mu nesú v mieri a pokoji božie dary. Hovoria mu o svojej krajine, o tom, že žiadne iné národy nenapádajú, žijú len na svojom území,no ak ich chcel niekto napadnúť a získať ich územie,zaplatil za to svojou smrťou. ,,Zem, ktorú v údel daly Slovanom nebesá, tá zem hrobom každému vrahovi stane sa.“ Pýtajú sa cára,či prišiel v mieri alebo s mečom v ruke. Pretože ak prišiel s mečom, upozorňujú ho, že aj Slovania sú dobre vyzbrojení. ,, Nuž, povedzže nám cáre,mocná ruka tvoja,čože nám nesie: či meč, či vetvu pokoja? S mečom ak ideš cáre,niečo máme i my!“ Znova mu ponúkajú dary, no on ich s nahnevanou tvárou odmieta. Vraví im ,že on je pán Ríma,veľa národov vzdorovalo,no tvrdí im, že on bude vládnuť Slovanom a oni budú otroci Ríma. ,,Tie krásne roviny, túto zem vašich dedov dostane ľud iný, a spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť,strážiť nám naše stáda,naše polia plúžiť.“ Lenže Slovania sa len tak ľahko nepodrobia, pozreli sa cárovi do očí, vytiahli meče a zrevali „Mor ho!“Pustili sa do boja s cisárovou strážnou a pretože ich bola menšina, všetci tu položili svoje životy. Aj ked vedeli,ze vojsko cisara neporazia,neprestávali bojovať za svoju rodnú vlasť. Radšej pomrú ako hrdinovia,než by ostali nazive ako otroci.Práve tieto činy charakterizujú bojovnosť a národné povedomie slovenského národa, odhodlajúceho sa za svoju vlasť položiť aj svoje životy. Nakonci básne rímsky cisár síce zvýťazil, ale skutečné víťazstvo patrí Slovanom.

ÚRYVKY:
Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia,
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

Krásna zem - jej končiny valný Dunaj vlaží,
a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:
Tá zem,tie pyšné hory, tie žírne moravy:
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.
Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu,
aby šli s pozdravom k cárovi rímskemu.

„…hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí,
Vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
ój, veď padnú za národ – ój, veď to nebolí!“

"Národ slovenský, kňazstvo i staršina naša,
kroz nás ti, slávny cáre! svoj pozdrav prináša.
Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,
to je zem naša, daná Slovänom od Boha.

A ty, mor ho! - hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.