Ďalším druhom svetskej poézie je jarmočná poézia( piesne). Bola prejavom poloľudovej, naivnej slovesnosti a hudobnej kultúry 17.,18. a najmä 19. storočia. Šírila sa tlačou. Tieto piesne sa predávali na jarmokoch. Predavači ich spievali a dramaticky vysvetľovali ich obsah. Väčšina piesní sa preberala z českej jarmočnej tvorby. Jarmočné piesne mali novinársku, spravodajskú, mravoučnú ale aj zábavnú a umeleckú funkciu.

Didakticko-reflexívna poézia

Didakticko-reflexívna poézia sa zameriavala na mravoučné uvažovanie o rozmanitých životných a spoločenských javoch a otázkach. Prvým významným predstaviteľom bol PETER BENICKÝ, ktorý žil v prvej polovici 17. storočia. Bol šľachtic a majetkovo zabezpečený, čiže slobodný človek. Narodil sa v Trnave(1606), kde v roku 1664 aj zomrel. Ako básnik bol autorom dvojjazyčným, maďarsko-slovenským. Benického verše vyšli pod názvom Slovenské verše(1652). V diele sa poukazuje na rozpory medzi boháčmi a chudobou a autor vyjadruje sympatie s poddanými sedliakmi najmä v súvislosti s oslavou osobnej slobody a satirizovaním šľachtickej a panskej zbabelosti. V druhej polovici 18. storočia sa vyskytuje ďalší významný didakticko-reflexívny autor HUGOLÍN GAVLOVIČ.

Ústna ľudová slovesnosť

V ústnej ľudovej slovesnosti sa v druhej polovici 17. a najmä v 18. storočí začala prudko rozvíjať piesňová lyrika( ľúbostné, vojenské, pastierske a žartovné piesne), dotvárali sa základné črty balady a formoval sa detský folklór.
Balady mali rozmanitý obsah, ale ich hlavnou témou sa stala vražda (Chodí Janko po potoce, Dobšiná, Dobšiná...).
Sociálne napätie medzi pánmi a poddanými našlo ozvenu v sociálnej tematike, najmä v sociálnych piesňach(Neni mizernejšie na svete stvorenie).

Špecifickým druhom sociálnej tematiky bola zbojnícka tematika. Uplatňovala sa v lyrických a epických piesňach a v rozprávkach o zbojníkoch, ktorý žili v predstavách ľudu ako bojovníci proti panskej nespravodlivosti. Lyrické zbojnícke piesne vyjadrujú protipanský protest a sympatie k zbojníkom( Hej, hore háj, dolu háj). Epické zbojnícke piesne majú baladický ráz a sústreďujú sa na zboj, zbojníkovo lapanie a smrť ( Bol by Jánošík bojoval, keby sa bol varoval). Zbojnícke rozprávky sa usilujú zobraziť čo najširší úsek zo zbojníkovho života, najmä hrdinské činy a boj proti pánom. Z prozaických žánrov sa pestovali čarovné, realistické, dobrodružné, novelistické, humoristické a satirické rozprávky.