Najznámejšie dielo Hugolína Gavloviča Valaská škola mravúv stodola je didakticko-reflexívna skladba, ktorá poúča ako v otázke vecí svetských tak i vo veciach viery a poslušnosti k Bohu. Je to obsiahle dielo poukazujúce na mnohé ľudské chyby s radami ako ich odstraňovať, poprípade ako sa ich chrániť. Dielo je rozdelené na dvadsať jeden kapitol nazvaných nóty. Na začiatku každej tejto nóty je opísaný jeden starozákonný pastiersky príbeh- úvodný spev, ktorí opisuje povahu pastierov, ich pánov, podlosť, hlúposť alebo závisť. Z každého plynie morálne ponaučenie čoho sa máme brániť alebo naopak, čo máme dodržiavať. Napríklad prvá nóta je prerozprávanie príbehu o Kainovi a Ábelovi. V tomto príbehu sa snaží autor vystihnúť rozdielnu povahu bratov- závisť a podlosť zo strany Kaina a Ábelovu čistotu a dobrotu. Na tomto príklade sa odzrkadľuje i viera v to, že žiadna neprávosť nezostane bez potrestania. Po úvodnom speve vždy nasleduje päťdesiat deväť mravných naučení.

V mravných naučeniach autor ukazuje ľudské povahy, porovnáva poddaných a šľachtu, hovorí o vzťahoch v rodine i o vzťahoch medzi mužom a ženou a dáva tzv. „rady do života“. Jeho rady čo sa týka mravov, viery a vzťahov sa držia stredovekých zásad a najmä viery vo všemohúceho Boha, ktorý nad nami bdie a chráni nás.

Ale Gavlovičovo dielo neobsahuje iba rady týkajúce sa vzťahov, ľudských chýb či viery k Bohu. Sú tu obsiahnuté napríklad i zásady hygieny, zásadné body etikety aj slušného správania. Hovorí o tom , ako by sme sa mali správať jeden k druhému, ako by sa mal správať poddaný k pánovi, pán k poddanému, muž k žene, žena k mužovi, deti k rodičom i rodičia k deťom. Robí si posmech z opilstva, hlúposti a nevzdelanosti a naopak chváli striedmosť, vzdelanosť, zručnosť a statočnosť. Ďalej vo svojom diele zavrhuje a karhá ľudí, ktorí dobrovoľne hania svoju vlasť. Vyjadruje sa i k spoločenským vrstvám a k nespravodlivosti. Na Gavlovičovom diele je zreteľne vidieť účel, pre aký bolo písané- poučiť národ o mravoch. Dielo je písané zaujímavou formou a trefne sa vyjadruje k problémom doby v ktorej bolo písané, dokonca niektoré poučenia sa týkajú aj dnešnej doby ako napríklad opilstvo: „V hlave víno v bruchu rozum, v údoch žádnej sily; tento nápis daj pod neho: Hle, človek opilý.“

PROBLEMATIKA
V tomto diele sa nevyskytujú problémy ako časť deja. Toto dielo má námet samotné problémy a autor sa v ňom snaží čo najlepšie poradiť ako ich riešiť.

1.VZŤAH K SPOLOČNOSTI
A/ poddaní – páni: V podstate sa autor vyjadruje k jednému z najväčších problémov svojej doby, čiže k nespravodlivosti a utláčaniu ľudu. Nepáči sa mu najmä postoj pánov k poddaným a ich pýcha a lenivosť: „Páni, když po vúli čiňá, mnohých zúbožiti míňa.“ A poukazuje i na skorumpovanú spravodlivosť:„Pre chudobných prikázání a slobodu majú páni.“ Robí si posmech z lenivosti pánov a radí bohatým aby s majetkom nakladali podľa zdravého rozumu a nie podľa vlastnej lenivosti a roztopaše: „Preto je svet tak chudobný, že pánové seďá, rozkoše vyhledávajú, mnoho troviť vedá.“ A popri tom ešte nabáda pánov, aby jednali spravodlivo a v súlade s božími prikázaniami: „Boh k rídení zrídil vrchnosť a ne ku lúpeži...“
B/ človek- vlasť: V diele sú obsiahnuté aj mravné naučenia týkajúce sa vlasti. Autor hovorí, že každý človek by si mal vážiť kraj v ktorom sa narodil a nie ho zatracovať i keby bol ten najmenší a najchudobnejší :  „I červíček v tém koreňu, v kterém se vyláhne, míva sladké potešení a k nemu sa táhne.“ „Nevdečný je, kdo na svú vlasť, lehko zapomíná...“
C/vzdelanie: Autor sa veľmi často vyjadruje ku vzdelaniu, najmä čo sa týka čítania kníh. Hovorí, že najväčšie umenie aké kedy človek vymyslel, je to literárne, že ku knihám sa máme správať s úctou, knihy pozorne čítať a pamätať si všetko dobré a užitočné, čo je v knihách napísané: „Čo dobrého čítaš, to pamatuj.“

2. VZŤAH K ČLOVEKU
A/ povaha: Veľká časť diela sa zameriava na ľudskú povahu, na to ako sa treba správať a ktoré črty svojej povahy by sme nemali dávať veľmi najavo.
Keďže toto dielo je mravoučné, snaží sa ľudí nabádať k tomu aby sa snažili odkrývať iba kladné stránky svojej osobnosti. Snaží nabádať ľudí k slušnej reči:„Potok pekného mluvení z jazyka bežící z hlavy múdrej a rozumnej jest pocházející.“ Robí si posmech z lenivosti: „Lenivý bez násilnosti nečiní užitku, musí ho tisknúť do práce, kdo ho má v príbytku.“ Vysmieva sa z klebetníctva: „Chýry, rozličné novinky baby roznášajú, nebo dluhé vlasy, ale krátky rozum majú.“ Nabáda, aby sa človek nevidel ako bezchybný a neobľuboval chvály: „Lepší je ten, který zmyslu ukazuje chyby, neb to, čo je ku tvej škode, slyšeti nelíbí.“

Pozoruhodne charakterizuje tri hlavné ľudské tipy- cholerika: „Rád se hnevá pro malú vec, v prchlivosti žije, neústupný, hned se vadí a nekdy i bije,“
melancholika: „Je naklonený k falešnosti v skutku a i v reči, bojazlivý je nadmíru a i v malej veci“, flegmatika: „Ten spí v noci a i ve dne , vždy je ospanlivý a ku prácem i nejmenším velmi je lenivý“ Vyjadruje na nich svoj názor, opisuje ich, niekedy zachádza až do prílišných detailov v charakteristika ako vnútornej, tak i vonkajšej.

Vec, ktorá autorovi asi najväčšmi vadila a v diele sa jej často venuje je opilstvo. Tento zlozvyk je v diele karhaný zo všetkých ľudských zlozvykov pravdepodobne najviac a opilcov odsudzuje a robí si z nich posmech: „Tento človek neni človek, neb rozum utratil, když se s zbytečným nápojem v hovado obrátil.“ Hovorí i o tom ako následky môže mať nadmerné pitie alkoholu: „V zrcadle se tvár spatruje, a ve víne srdce; nech nepije mnoho vína, kdo se zjeviť nechce.“ Vo svojom diele zosmiešňuje i náchylnosť žien k alkoholu: „Sklenička mé potešení, pálené mé žití, chtela bych te ve dne, v noci jako vodu píti.“

B/ medziľudské vzťahy: V diele je použitých veľa kontrastov ľudských pováh aj rady ako by sme sa mali správať jeden k druhému. Vyskytujú sa tu najmä rady čo sa týka rodinných vzťahov, „Cti rodičúv tvojich vždycky, by te ctili tvoje dítky“, čím sa vyjadruje ku vzťahu dieťaťa k rodičom. Ale poúča i čo sa týka rodičovskej výchovy, najmä prílišnej opatery: „Syn zlý vyroste jak maznavo roste.“ Autor má veľmi zaujímavý názor aj čo sa týka manželstva, pretože radí, že najlepšie je sa neženiť, čoho sa pravdepodobne držal aj sám: „Dobrá vec je byť v manželství, ale lepšá žiť v panenství,“ ale na druhej strane, hovorí, že ak už človek vstúpil do manželstva, je to bohu milé a manželia by sa nemali podvádzať a mali by si jeden druhého si vážiť. Ďalej sa vyjadruje i k tomu, že sa máme slušne správať najmä k deťom a nie ich ponižovať : „ Nepotupuj maličkého, dívaj se zdaleka, snad od tebe bude lepší, když bude meť letá.“ A veľmi výstižne charakterizuje aj hlavný problém medzi priateľmi: „Obyčejne u prítelúv víc lásky pribývá, čím menej prítel s prítelem společnosti mívá.“

3. VZŤAH K BOHU
Tretia a najdôležitejšia dejová línia, alebo skupina mravných poučení je o Bohu, čo vyplýva ako z jeho kňazského povolania, tak i zo situácie v Uhorsku. Všetky úvodné spevy sú príbehy z biblie, čo je prvý viditeľný odkaz na Boha. Ďalej, vždy prvé mravné naučenie v každej nóte je venované Bohu, čím je vystihnuté, že Boh by mal byť všade a vždy na prvom mieste. V súvislosti s Bohom sa vyjadruje, že Boh je šľachetný, dobrotivý, spravodlivý a milostivý, ale i človek, by mal prinášať určité obete a milovať Boha tak, ako Boh miluje nás: „Miluj Boha spravedlive, nos ho v srdci tvojem...“ Dáva dôraz i na obetovanie Krista, čiže samotného Boha, za biednych a nehodných ľudí a vykúpenie. Na Boha, je v diele mnoho odkazov, ďalej je Boh používaný ako prirovnanie, kontrast, alebo určitý vzor. „Lidské grácie nežádaj, ale boskú vyhledávaj.“ Pripomína i to, aby sa ľudia poctivo pripravovali na posmrtný život a tejto téme venuje v celý epilóg. V prvej časti, smrti, rozpráva o tom ako bude súdený každý jednotlivec sám. V druhej časti, O súde posledném, který jest konec vekov, hovorí o poslednom, najväčšom a najspravodlivejšom Božom súde na konci sveta.

KOMPOZÍCIA
Dielo Valaská škola mravúv stodola je rozčlenené na prológ, jadro a epilóg a má vyše 17 000 veršov. Prológ obsahuje šesť dielov- Predmluva, Zmysly učitelúv o dobrých mravoch, Obetování k chvále Krista Pána, Darování ku užitku tvému a Pripomínaní o trojnásobnej policii. Jadro diela je rozčlenené na dvadsať jeden nót (kapitol) a prídavek, ktorý neobsahuje pastiersky spev. Každá nóta sa začína pastierskym spevom,čo je starozákonný biblický príbeh a po ňom nasleduje päťdesiat deväť mravných naučení. Každé mravné naučenie je dvanásťveršová strofa. Epilóg má dve časti v ktorých autor rozoberá smrť a posmrtný život: O smrti a O súde posledném, který jest konec veku. V diele je využitý združený rým- aabb a používa štrnásť slabičný veršový rozmer. Valaskú školu, mravuv stodolu môžeme zaradiť medzi didakticko- reflexívnu poéziu podľa týchto znakov: dielo moralizuje a poúča ľud o zásadách správneho kresťanského života, snaží sa nabádať k slušnému správaniu a autor uvažuje o podstate života a dôležitosti vzdelania.

JAZYK LITERÁRNEHO DIELA
Dielo je písané bohemizovanou slovenčinou v nižšom štýle. V tomto diele je nižší štýl uplatnený z dôvodu, že dielo bolo určené najmä ľuďom nižšej spoločenskej vrstvy, čiže poddaným. Dielo je písané v žartovnom štýle s prvkami irónie a satiry. Gavlovič píše v ľahko pochopiteľnom, nie príliš preštylizovanom literárnom jazyku s veľmi dobre zapamätateľnými a pochopiteľnými štylistickými prostriedkami. Vo svojom diele taktiež používa mnoho porekadiel a prísloví, ľudových múdrostí a všeobecne zakorenených právd a aj výrokov zo Svätého písma. Najpoužívanejšie štylistické prostriedky v diele sú: antitéza, hyperbola, prirovnanie, protiklad, metafora a rečnícka otázka.

• Rečnícka otázka: Která vec najskorej v svete prichádza k starosti?
• Metafora: Sveta uvidíš obyčej... Zavezuje chvála oči a činí slepého...
• Epiteton: Ctnej štedrosti cenu... Zrkadlo ku poznání...
• Protiklad: Anjelúm sa podobňuje podle rozumnosti, i hovadúm nerozumným podle citlivosti.
• Prirovnanie: Fabula jest o štedrosti mluviti skúpému, jako píseň o čistote spívati chlípnému. Jestli začneš a neskonáš, hoden si posmechu jako kaštíl cifrovaný s´ nepokrytú strechú.
• Hyperbola: Práca zámky učinila, mestá i pevnosti,zahrady, role, vinice lidem k potrebnosti. Byť bys´ vedel i čo nejvíc, víc ti pozústává.
  Tri pokuty zasluhuje korhel zlorečený: za korhelstvo, i za vinu, i za pohoršení.
• Antitéza: Pečenka bez zoftu, suchá, nemá žádnej chuti, tak i jazyk bez rozumu k ošklivosti nútí. Vícej škodí človekovi jazyka úpadek, nežli když na klzkej ceste z nóh padá na zadek.
• Metonýmia: svet utíká; príležitosť se maluje
• Príslovie: V malých súdkoch dobré bývá víno. Lepšé sú zuby vlkové, nežli jazyk lidský. Kdo komu zlé žádá, sám doňho upadá.
• Porekadlo: Jaký otec, taký syn.