Prvé riadky románu napísal autor roku 1823, dokončil ju o sedem rokov neskôr. Pôvodne malo dielo 10 kapitol, zachovalo sa len 8. Práve tú desiatu kapitolu autor sám zničil. Táto kapitola opisovala premenu slečny Tatiany na dámu Tatianu, ak by sa dočkala svojho vydania, rozhodne by to bola najkontroverznejšia kapitola celého diela – autor v nej opísal svoje revolučné a politické názory.

Literárne info:
-veršovaný román
-obdobie nevoľníctva a krutého cárskeho despotizmu
-autor sa zvyčajne so svojou postavou stotožňuje
-harmónia kontrastov
-túžba po krajšom živote
-svet sa mu začal odsudzovať a človek pociťoval osamelosť a upadol so pesimizmu

Info o knihe:
Z ruského originálu: Alexander Sergejevič Puškin: Stichotvorenija I., Sovetskij pisateľ, Leningrad 1955 preložil Ivan Kupec. Štúdiu napísala Dr. Ema Panovova. Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, Bratislava, 1973 ako 2856. publikácia a ako 38. zväzok edície Výber, ktorú redigujú Július Lenko a Daniel Šulc. Ilustrovala Viera Gergeľová, graficky upravil Jarosla Šváb. Zodpovedný redaktor Július Lenko. Výtvarná redaktorka Zuzana Bahnová. Technická redaktorka Zlata Maderová. Vydanie prvé. Vytlačili tlačiarne SNP, n. p. v Banskej Bystrici. Náklad 8000 výtlačkov.

Citát:
Originál: Pétri de vanité il avait encore plus de cette espèce d’orgueil qui fait avouer avec la même indiférence les bonne comme les mauvaises actions, suite d’un sentiment de supériorité, peut-être imaginaire.

TIRÉ D’UNE LETTRE PARTICULIÈRE
Preložené:Bol plný márnomyseľnosti, ale nadovšetko pýchy, ktorá prinucuje človeka priznávať sa s rovnakov ľahostajnosťou k dobrým aj zlým činom, čo je následok pocitu nadradenosti, možno len domnelej.

ZO SÚKROMNÉHO LISTU
Hlavný citát:
Svet hrdý nechtiac obťažovať,
priateľstvo majúc na mysli,
ja rád by ti dnes podarovať
dar dôstojný a najvyšší,
dôstojný tvojej duše krásnej,
snov svätých, plných dobroty,
a poézie živej, jasnej,
vznešených dúm i prostoty;
nuž prijmi teda na znak priazne
môj súbor pestrých kapitol,
polosmiešnych a položiaľnych,
prostonárodných, ideálnych,
čo nedbalo som načrtol,
plod nocí bez sna, vášnivostí,
nezrelých rokov, korisť hry,
postrehov chladnej rozumnosti,
kŕč môjho srdca trúchlivý.

O autorovi:
Alexander Sergejevič Puškin (1799-1837) pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Po ukončení štúdia na petrohradskom liceu sa z neho stal štátny úradník. Na tomto poste sa však dlho neudržal, kvôli svojmu proti cárskemu zmýšľaniu. Nakoniec musel odcestovať do vyhnanstva, kde strávil 6 rokov. Keď sa vrátil z vyhnanstva, cár si z neho spravil svojho poskoka. V tomto období sa Alexander Sergejevič Puškin sa oženil s Natáliou Gončarovou. Puškina hmotne otázky neveľmi zaujímali, ale jeho žena bola presný opak. Kedže bola veľmi krásna vzbudila záujem cárskeho dvora a aj samého cára. Jej sa to veľmi páčilo a tak musel Puškin míňať veľa peňazí na jej oblečenia a doplnky. Nakoniec jej na plese začal otvorene dvoriť francúzsky barón Dantez. Puškin to nemohol zniesť a vyzval ho na súboj. 8.2. 1837 sa odohral súboj v ktorom Dantez nečestným spôsobom vyhral. O dva dni na to Puškin zomrel.

Hlavná myšlienka:
Všetko zlé sa nám raz vráti.

Postavy, ktoré sa objavujú v príbehu:
Eugen Onegin, Lensky, pani Larinová, Oľga, Tatiana,...

Dej knihy:
Eugen Onegin je mladý človek, ktorý nezapadá medzi iných ľudí a preto sa nezúčastňuje ani bálov, plesov a pod.  Po otcovej smrti odchádza na vidiek za svojim strýkom. Jedného dňa mu jeho strýko zomrie a Eugen po ňom jeho vidiecké sídlo zdedil. Časom sa zoznamuje s Lenskym. Zistia, že ich povahy sú úplne odlišné, ale i tak sa stávajú veľmi dobrými priateľmi. Eugen Onegin sa vďaka Lenskemu postupne zoznamuje s pani Larinovou a jej dvoma dcérami Oľgou a Tatianou. Tieto dcéry sú absolútne opačné povahy. Oľga je pekná, veselá a dobrá, zatiaľ čo Tatiana nieje veľmi pekná, je utiahnutá a veľmi opatrná osoba. Lensky začne milovať Oľgu. Onedlho začne zas Tatiana milovať Eugena Onegina a on naopak ju. Tatiana je do Eugena veľmi zamilovaná, ale neodvažuje sa mu to povedať. A tak sa jedného dňa Tatiana rozhodne, že mu pošle ľúbostný dopis, v ktorom mu vyjadrí všetky pociti k nemu. Myslí si, že jej Eugen odpovie kladne a že ju bude milovať. Ale zmýlila sa. Eugen na ľúbostný list odpovedá veľmi kruto. Nadišla zima. Lensky pozýva Eugena na večierok k Larinovcom. Eugen si tam všimne smutnú Tatianu. Nakoniec sa Eugen poháda aj s Oľgou. Lensky sa na to už nemohol pozerať a tak pristúpil k Eugenovi a vyzval ho na súboj. V deň súboju si uvedomuje, že má Lenskeho rád, a že ak mu nejako ublíži, tak stratí výborného priateľa. Eugen chcel súboj odložiť a dokonca zrušiť. Ale zľakol sa, že sa mu iný ľudia budú posmievať. Uvedomuje si že Lensky nebol účastný ani na jednom takomto podobnom súboji ale Eugen (teda on) už mnohokrát. Napriek tomu sa súboj odohráva. Pri ňom Lensky zomiera a Eugen si uvedomuje, že to nemal robiť. Otrasený touto tragédiou odchádza preč z vidieka a cestuje po celom Rusku. Ale ani tam nemá Eugen Onegin kľud a tak sa po istom čase vracia späť do Petrohradu. Zakiaľ bol Eugen preč, tak sa jeho priateľka Tatiana a aj jej sestra Oľga vydali. Onedlho stretáva Eugen svoju bývalú priateľku Tatianu na plese. Keď ju prvý krát po dlhom čase uvidel, opäť sa do nej zamiluje. Teraz jej naopak on pošle ľúbostný list. No Tatiana ho odmietne ako on v minulosti ju. Dôvod odmietnutia je, že už ho nemiluje a že už je zasnúbená s iným, ktorému bude verná naveky.
Eugen to nevedel a tak sa s Tatianou lúči naveky.