Ivan Krasko (1876-1958)

Ivan Krasko bol hlavným predstaviteľom Slovenskej literárnej moderny. Stal sa zakladateľom modernej slovenskej lyriky.

Vlastným menom Ing. Ján Botto. Narodil sa v roku 1876 v Lukovištiach v Gemeri. Navštevoval maďarské gymnázium v Rimavskej Sobote a neskôr rumunské gymnázium v Brašove, kde aj maturoval. Študoval v Prahe na chemickej fakulte. Po ukončení štúdií zostal istý čas v Čechách, pracoval ako chemický inžinier v cukrovare v Kloboukach a v Slanom. Počas 1. svetovej vojny bol na ruskom a talianskom fronte. Po roku 1918, po vzniku Československej republiky, pracoval v štátnych službách. Žil dlhší čas v Piešťanoch. Zomrel v Bratislave v roku 1958. I keď jeho tvorba nie je až tak rozsiahla -vydal dve básnické zbierky -jeho básne sú kľúčovými dielami slovenskej poézie 20.storočia.

Svoje prvé básne napísal ešte ako gymnazista a pod pseudonymom Janko Cigán ich uverejňoval v Slovenských pohľadoch. Pod týmto menom posielal svoje básne do slovenských časopisov i v čase, keď žil v Čechách.

Prvú zbierku nazval Nox et solitudo (Noc a samota). Vydal ju 1909 už pod novým básnickým menom Ivan Krasko, ktoré mu vybral S. H. Vajanský. Pre básne tejto zbierky sú charakteristické najmä pocity smútku, samoty, opustenosti, beznádeje. Básnik uteká od samoty, je zúfalý, sklamaný. K jeho najčastejším témam patria ľúbostný cit (Už je pozde, Aminke), spomienky na domov a na matku (Vesper dominicae - Nedeľný vecer), príroda (Topole, Zmráka sa) a úvahy nad vlastným ľudskám osudom.

Básne Ivana Krasku sú hlboko prežité a precítené. Sú to verše poznačené životom. Písal vždy iba o tom, čo sám osobne prežil, každá jeho báseň je úprimnou spoveďou.

Svoju druhú - a zároveň i poslednú - básnickú zbierku vydal Krasko v roku 1912 pod názvom Verše. Venoval ju svojej snúbenici. V týchto básniach je uz menej smútku a pesimizmu, básnik sa už vyrovnal s dávnymi bolesťami a sklamaniami (Askéti, Eremita). Do zbierky Verše zaradil i niekoľko básní so sociálnym motívom - sú to básne Otrok, Otcova roľa a Básnici.

Básne Ivana Kraska sú veľmi starostlivo prepracované z obsahového i zvukového hľadiska. Jeho verše sú neobyčajne ľubozvučné a farbisté. Pre jeho básne sú okrem symbolov, metafor, bohatých rýmov a hudobnosti verša, charakteristické i bohaté zmyslové vnemy a dojmy.