Štúrovci (prejav)

Štúrovci a ich prínos do slovenského kultúrneho života a literatúry
Vážené dámy a páni, stretli sme sa tu dnes pri príležitosti výročia uzákonenia spisovnej slovenčiny.Preto mi dovoľte stručne pripomenúť ich neoceniteľnú a prínosnú činnosť,ktorou obohatili náš kultúrny aj národný život. Je známe, že u slobodných národov sa kultúrna práca a tvorba podobá veľkému orchestru, v ktorom má každý svoju úlohu. Avšak u malých, potlačených národov, medzi ktoré patrilo aj Slovensko, nebolo orchestra. Vždy sa vyskytli iba jednotlivci, na ktorých boli kladené veľké úlohy. To však naopak spôsobilo , že sa plne nemohli venovať ani jednej. Až štúrovci, ako prví pochopili, čo chýba národu slovenskému, a tak, ako prví tvoria orchester. Nejde tu o mechanickú súdržnosť, ale o istú bratskú krv, pretože čo nepovedal jeden, povedal druhý, a to tak, akoby to povedal ktorýkoľvek z nich, bez ohľadu na to kde sa práve nachádzal. A tak ako orchester, v ktorom dirigentom bolo srdce mohli čeliť i tým najťažším prekážkam.
Ak chceme pochopiť veľkosť diela štúrovcov, musíme spoznať obdobie, v ktorom žili. V tom čase sa za maďarizáciu škôl a teda aj za uhorskú ideológiu stavali aj slovenskí zemania a cirkevní vzdelanci. A taktiež je i historicky podložený fakt, že do maďarskej opozície sa slovenská inteligencia dostáva len postupne. Sociálne práva pre Slovákov žiadali až štúrovci, ktorých pri tom brzdila už spomenutá vlna maďarizácie. Potvrdzujú to i slová Hurbana na sneme v Záhrebe: „Opustený je národ slovenský od svojej šľachty, opustený od meštianstva, opustený z väčšej čiastky od kňažstva svojho...“
Štúrovci ako prví ukuli Slovákom spoločný program kultúrny a sociálny. Bolo to však ťažké a namáhavé. Oni však verili, že všetko sa dá zmeniť, ich viera bola silnejšia ako kopance neprajníkov. Osamostatnenie slovenčiny je jedným zo spomínaných činov štúrovcov, no pre svoju podstatu je činom najdôležitejším, preto aj najpodstatnejšie štúrovské argumenty sa vzťahovali protirečenie bibličtine a obhajovanie slovenčiny. Podľa Štúra je reč biblická v mladom slovenskom živote len starožitnosťou: „za reč biblickú ten, kto chce, aby i naďalej národnosť naša len na kostol bola obmedzená.“ Hurban dôvodil takisto: „Pokým Slováci spali, pokým ukazovali, že žijú iba v modlitbe a v duchovnej piesni, dovtedy stačila bibličtina.“
Čo ešte robili štúrovci? Básnili, rečnili, vydávali, budovali. Ich dielo a činy sa časovo obmedziť nedajú, pretože to, čo vytvorili zasahuje aj nás.

Ich myšlienky vyrastajú z doby no prerastajú ju. Sú v ich dielach , ktoré mali, majú a budú mať čo povedať budúcim generáciám.Vychádzali z romantizmu, z ktorého podržali myšlienku nacionálnu, vylúčili anarchickosť a aristokratickosť a nahradili ich ľudovosťou a demokratizmom. Z poézie, ktorú Štúr chápal ako čosi zavŕšeného, tiež vylúčili všetko subjektívne. Chceli a boli v teórii vedome protiromantickí , pretože nepripúšťali osobné vzrušenia, city, žiale. Týmto činom chceli dostať národ do polohy jediného inšpiračného prvku. A tak básnili o národe, vlasti, slobode. Oni prví vnikli do hlbín národnej podstaty. Básnili tiež o pravlasti všetkých básnikov, o domove a spolu o vesmíre, o ktorom jeden z nich napísal „môj dom v ktorom bývam konca-kraja nemá.“ Básnili o blížnych i o sebe, o vlastnom osude, o bolesti pre nič, o nevyhnutnosti ľudského úsilia a o zmare všetkého. Na ich diela priamo vplýval život. Aj Sládkovič na smrteľnej posteli vyslovil, že „Slovenský básnik slávy nemá“ , že je len jedným z fanatikov, ktorý náruživo bežia po ozvene a nedostávajú ju. Je to však iba pohľad doby, v ktorej žili. Sú tvorcami diel, ktoré svedčia o tom, že boli schopní vidieť slovenskosť. Marína, Detvan, Smrť Jánošíkova, verše Janka Kráľa. To sú diela, ktorými dokázali oddanosť svojmu národu .
Ak dnes dopustíme, aby sa zo slovenského vedomia vytratilo to, čo sa nimi začalo, neobjavíme ich už nikdy a budeme oveľa chudobnejší. Preto ak nechceme, aby sme o takéto vzácne bohatstvo prišli , musíme si vážiť úsilie, ktoré vložili do nášho národa,jeho kultúrneho a literárneho života.















použitá literatúra: Alexander Matuška – Štúrovci
Cyril Kraus – Impulzy a inšpirácia slovenského romantizmu
Pavol Vongrej - Zlomky z romantizmu

___________________________________________________
>> referát uložený z REFERATY.SK (18-01-2002 22:22)
>> http://www.referaty.sk/index.php3?referat=460.