(80-te roky 19. stor. - 20-te roky 20. stor.)
Obdobie sa spájalo s neistotou, nepokojom, často sa hovorilo o kríze myslenia a kultúry vôbec.
- vznik robotníckej triedy => vznik nových filozofií (Marxizmus, filozofia Arthura Schopenauera, Fridricha Nietzcheho)
- Schopenauer - človek nemá veriť objektívnym hodnotám sveta a života (pesimizmus)
- Nietzche - v popredí stojí vyzdvihnutie osobnosti proti objektívnym spoločenským hodnotám (individualizmus)
- filozofie nutne ovplyvnili literatúru
- centrum umenia - Paríž - vznik nových smerov a prúdov, v popredí výtvarné umenie
- najvýznamnejší smer - symbolizmus - vznikol z rýchleho životného tempa a z veľkých životných, sociálnych a politických zmien
Literárne smery
1. MODERNIZMUS (od franc. moderne = najnov.í, súčastný) = súhrnné označenie pre niektoré umelecké smery:
a) impresionizmus (lat. impresia = dojem, vnem)
- vznikol v 2. polovici 19. storočia vo Francúzsku vo výtvarnom umení, neskôr v hudbe a lit.
- zakladateľ Claude Monet (s obrazom Východ slnka)
- predstavitelia maliarstvo Monet, Van Gogh, Paul Gaugin(/Gogén/), hudba Schuman, Schubert
Impresionizmus - osobný dojem z pozorovania predmetu a javu. Záznam okamihu. V literatúre ho charakterizuje bezprostrednosť a spontánnosť, zvýšená zmyslová vnímavosť každodenného sveta, citovosť a sugestívnosť.
- znaky impresionizmu:
1. Náladovosť
2. Všetky odtiene zážitkov
3. Lyrické opisy
4. Sugestívnosť
- predstavitelia:
Paul Verlaine
R. R. Rilke
Marcel Proust
b) symbolizmus (grec. sumbolon = znak, náznak)
- smer, ktorý vznikol vo Francúzsku v posledných desaťročiach 19. stor. ako reakcia na opisnosný naturalizmus a impresionizmus. Základným výrazovým prostriedkom bol symbol, ktorý slúžil na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce - láska, holubica - mier, lev - sila, sova - múdrosť). V literatúre sa prejavoval využívaním symbolov, obraznosťou, hudobnosťou veršov, neočakávaným spojením predstáv, prenášaním významu.
- najvýznamnejší spisovatelia:
Charles Baudleaire
Rimbaude
- znaky:
1. citlivé reagovanie na protirečenia doby
2. bezvýchodiskovosť
3. únik do sveta imaginácie
4. vyjadruje odpor voči morálke buržoázie a malomeštiactva
5. symbolisti sú tiež nazývaní prekliati básnici (tento pojem zaviedol Paul Verlaine)
6. je to moderná poézia, ktorá má rôznu interpretáciu, netreba v nej hľadať súvislosti so skutočnosťou
7. básne sú postavené na zmyslovom vnímaní - farba, zvuk, vôňa, chuť
8. motívy sú šokujúce a poburujúce:
a) ľúbostné d) reflexívne
b) erotické až zmyselné e) filozofické
c) prírodné f) z Paríža (zobrazujú jeho krásy)
9. symbol je základný umelecký prostriedok, vyznačuje sa mnohovýznamovosťou, čerpá z rozličných podnetov:
a) z náboženskej liturgie d) z pocitov, nálad, reflexií
b) z prírody e) z mytológie
c) z filozofie
10. je to vnímanie krásy sveta, krása prechádza až za hranice poznaného
11. každý verš - nová myšlienka
12. jazykové prostriedky - metafora, personifikácia, epiteton, alegória
13. využívajú voľný verš
c) dekadencia (fran. decadence = úpadok)
- poézia, ktorá pohŕdala dobovou kultúrou a jej tradíciami. S obľubou siahala k tabuizovaným témam - erotika, morbidita, poézia násilia a zla, oslava Satana a kult smrti. Básnici opustili tradíciu v poézii a zjednotili sa v myšlienke „čistého umenia".
- znaky dekadencie:
1. Subjektivizmus
2. Individualizmus
3. Pesimizmus
4. Poézia sa zbližuje s hudbou a maliarstvom
- Slovensko nemá dekadentných básnikov
- patria sem:
Charles Baudelaire
Paul Verlaine
Malarme
2.
PARNASIZMUS (podľa hory Parnas v Grécku, kde žil boh Apolón a jeho múzy)
- francúzska literárna škola, ktorá v poézii odmietala služobnosť umenia, hlásala myšlienku o ABSOLÚTNEJ KRÁSE v umení, lebo je samo sebe cieľom.
- obsah diela nie je zaujímavý, dôležitá je forma (čistý jazyk, prozódia)
Prekliati básnici - ich diela neboli neboli čítané, nepísali tradične, používali šokujúce výrazy, viedli zvláštny spôsob života. Spoločnosť provokovali svojím životom, básňami...
Paul Verlaine
Tristan Corbièr
Jean Arthur Rimbaud
Stéphan Mallarmé
Charles Baudelaire
Lautréamont
Edgar Allan Poe
CHARLES BAUDELAIRE - predstaviteľ symbolizmu
Kvety zla - zbierka básní
- názov je oxymoron
- považuje sa za vrchol európskeho symbolizmu
- TÉMA - človek nikdy nemôže dosiahnuť šťastie
- sústredil sa v nej na vlastné vnútro, na nevšedné pocity, na protiklady viery a skepsy, nehy a vzdoru, radosti a zúfalstva, hľadá krásu v ošklivosti
- skladá sa zo 6 častí:
1) Splín a ideál
2) Parížske obrazy
3) Víno
4) Kvety zla
5) Revolta
6) Smrť
- zbierka vyvolala verejné pohoršenie pre urážku náboženstva a verejnej mravnosti
- v tejto zbierke Baudelaire tvrdí, že v poézii niet ani dobra ani zla, neuznáva moc peňazí a postavenia, pretože tvrdí, že toto prináša mravný a sociálny úpadok
- zbierka je zameraná proti malomeštiactvu a pokrytectvu
- rezonuje u neho pesimizmus a individualizmus
- jeho poézia je poéziou spánku a spomienok sna, túžby, výčitiek a ľútostí
- do literatúry priniesol kult bolesti a sebatrýzne
- alkohol má u neho podobu milosrdenstva ako prekliatia; smrť je u neho najmilší duševný stav, myslí na ňu stále; smrť je novou kvalitou jeho života, je to niečo prirodzené, krásne, smrť je pre neho novým životom, novým slnkom (morbídny prvok)
PAUL VERLAINE- symbolista
- bol to priateľ Rimbauda, toto priateľstvo bolo veľmi búrlivé, Verlaine na neho vystrelil počas jednej hádky a dostal za to 2 roky väzenia (priateľstvo sa odzrkadlilo v tvorbe)
- kvôli nemu opustil manželku a novonarodené dieťa
Básnické umenie - formuloval princípy symbolizmu
Saturnské básne
JEAN ARTHUR RIMBAUD- najčítanejší autor z prekliatych básnikov
Pobyt v pekle - básne v próze
- MOTÍVY: tulácke, proti rodnému mestu, proti malomeštiactvu, proti kresťanstvu, proti ženám
- je to poézia plná pochybnosti, zúfalstva, výčitiek
Iluminácie - básnická zbierka
- TÉMY: detstvo, vzťah k Verlainovi, potulky po svete
Predvojnové umelecké avantgardy
Myslenie v 1. polovici 20. storočia
SMERY:
Pragmatizmus - zdôrazňuje užitočnosť, aktivitu, odmieta abstrakciu. Vychádza z názoru, že myslenie a poznanie nemajú hodnotu samy o sebe, ale len ako prostriedky k praktickému konaniu.
Marxizmus - smer zameraný sociálne a politicky, vypracovaný nemeckým filozofom Karolom Marxom (Komunistický manifest, Kapitál). Zdôrazňuje protiklady spojené s rozvojom kapitalizmu.
Secesia - reaguje na rozvoj vedy, techniky a civilizácie presadzovaním návratu k prírode, vystupuje proti tradícii.
Umelecké avantgardy3.
AVANTGARDA (z franc. = predvoj)
= súhrnné označenie viacerých umeleckých smerov, ktoré stoja proti tradičným umeleckým smerom (realizmus, ...)
- vzdor umelcov voči spoločnosti
- charakteristické znaky a) kolektivizmus
b) programové úsilie (jednotlivé prúdy zostavujú vlastné programy -
manifesty)
- Mário de Micheli rozdelil avangardu do dvoch línii:
1. Kubizmus => Futurizmus => Abstrakcionalizmus (KeFA)
2. Expresionizmus => Dadaizmus => Surrealizmus (EDoS)
a)
Futurizmus (futurus = budúci)
- zakladateľ je Filippo Marinetti (Manifest futurizmu)
- odmietal zaužívané normy, konvencie a trvalé hodnoty spoločnosti
- obdivoval techniku a mestskú civilizáciu
- oslobodil slovo od ustálených väzieb
- zrušil interpunkciu
- využil onomatopoju i kakofóniu (neľúbozvučnosť) - zvuky strojov, áut, lietadiel
- najprv sa objavuje vo výtvarníctve, neskôr v literatúre
- predstavitelia: Majakovskij
- spolu s fauvizmom bol začiatkom avantgardy
Fauvizmus - využíval ohnivé, čisté farby bez tieňovania
b)
Kubizmus (kubus = kocka)
- vznikol: v maliarstve, sochárstve, literatúre
- zakladateľ je Pablo Picasso (obraz Slečny z Avignonu), Georges Braque
- skutočnosť zobrazovali pomocou záklaných stereometrických útvarov
- literárny kubizmus zdôrazňoval obraz alebo slovo, ktoré vyvoláva nečakané asociácie.
- kombinácie obrazov uskutočňoval na základe nečakaných spojení bez logickej nadväznosti
- básnici využívali typologické úpravy veršov, aby zdôraznili ich vizuálnu hodnotu
- kubizmus viedol ku vzniku:
Funkcionalizmus - všetko je podriadené funkcii, uplatňuje sa tu minimalizmus a zrušenie všetkého zbytočného.
Purizmus - odmietal dekoratívnu zložku a usiloval sa o čistú formu.
Konštruktivizmus - kladie dôraz na racionálny a logický charakter prvkov i štruktúry umeleckého diela.
c)
Kubofuturizmus - rozvíjal sa hlavne v Rusku
- spojenie futuristického dynamizmu a kubistického pohľadu (zachytáva skutočnosť z mnohých uhlov)
- polytematickosť
- prúd predstáv
- prelínanie časových rovín
- dôraz na grafickú podobu textu
- predstavitelia: Majakovskij, Chlebnikov
GUILLAUME APOLLINAIRE - duchovný otec kubofuturizmu
- PRÍNOS:
1. prelomil hranicu medzi výtvarným a literárnym umením
2. vytvoril kaligramy (záznam textu, ktorý je typograficky upravený do určitého tvaru)
3. nový lyrizmus - básnik je spojený s mestom, dynamikou, svetom vedy a techniky
4. asociatívna metóda (voľne spája vzdialené obrazy, tvorí nové metafory, vedľa seba stavia protikladné javy: sen - skutočnosť, radosť - smútok, život - smrť)
5. vytvoril poéziu pásmo (neviazané slová v jednom celku)
Kaligramy - zbierka básní
- spojenie poézie s kresbou, umožňuje zvukové a zrakové vnímanie textu
- TÉMA: oslava života
- texty sú hrou fantázie a asociácii
Kaligram - obraz vytvorený pomocou tlačiarenskej techniky - grafická báseň
Alkoholy - zbierka básní
- vznikla ako reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad
- úvodná báseň k Alkoholom - Pásmo - polytematická báseň
- spontánny prúd predstáv, obrazov, voľné radenie zdanlivo nesúvilých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma
- v básni Pásmo priniesol nové videnie sveta, je to určitá filmová montáž, evokuje rôzne emócie, predstavy, nálady
- zachytil ruch novej doby, prepletá minulosť s prítomnosťou, vytvára mnohovýznamovú báseň
d)
Abstrakcionalizmus- slovo berie ako abstrakciu
- využíva viac významovosť slova
- veľmi malé využitie v literatúre
e)
Expresionizmus (z lat. expresus = výrazný, ostrý, náročný)
- vzniká v Nemecku
- literárny, hudobný a výtvarný smer
- zobrazuje vnútorné zážitky, predstavy jednotlivca
- zveličovali záporné javy
- kopírovali ľudské životy a charaktery, ktoré podliehali
fatalizmu (viera v predurčený osud)
f)
Dadaizmus (z franc. dada = v detskej reči koníček alebo hračka)
- vznikol vo Švajčiarsku
- proti rozumu, ktorý doviedol svet k vojne, postavili dadaisti nerozum, nezmysel, schválnosti
- protest proti fyzickému a duševnému mrzačeniu ľudstva
- odmietali všetky malomeštiacke hodnoty
- hlásali nezlúčiteľnosť umenia s logikou
- spontánnosť a deštrukciu jazyka
- úplnú anarchiu v živote a kultúre
- umenie malo vychádzat z bezprostrednosti a naivity
- básnici zaraďovali slová do veršov bez zmyslu
- nelogickosť mala vyjadrovať komickosť
- uprednostňovali nezmyselnosť a náhodu
- chceli šokovať, burcovať, provokovať
Hl. predstaviteľ - Tristan Tzara - Manifest dada
g)
Surrealizmus (z franc. = nadreálno)
- vzniká vo Francúzsku
- priniesol: André Breton (Manifest surrealizmu, Magnetické polia, Spojené nádoby, Nadja - román)
- znaky surrealizmu:
1. Prelínanie sna a skutočnosti
2. Prúd obrazov, ktoré vychádzajú z podvedomia
3. Vychádza zo psychoanalýzy Sigmunda Freuda - podľa neho zdrojom ľudskej aktivity je podvedomie
4. Zrieka sa pravidelného rytmu a rýmu - voľný verš
5. Každý verš začína veľkým písmenom
6. Ruší interpunkčné znamieka
7. Rytmicko - syntaktický presah
8. G-metafory
9. Mnohotématickosť a mnohovýznamovosť
10. Psychický automatizmus - je do činnosti uvádzaný snom, halucináciou alebo delíriom, pomáha surrealistom prekonať cenzúru morálky a stať sa tak skutočnou revoltou ducha.
11. Psychické asociácie
h)
Imaginizmus (z ang. image = obraz)
- básnici využívali hovorovú reč
- zdôrazňovali prirodzený výraz, ostrý obraz s detailami
- odmietali strofy a pravidelný rým4.
POETIZMUS- vznikol v Česku
- návrat k tradičným hodnotám poézie
- zdôrazňoval aktívny vzťah k životu
- inšpirovaný bol hravosťou dadaizmu
- zdroj inšpirácie bola obraznosť, fantázia, sen, poznávanie exotických krajín
- asociácie
- prináša radosť a krásu
- písali pásma
- sklon k paródii a zľahčovanie, cestovanie, obľúbenosť ľudovej zábavy
- hlavné vyjadrovacie prostriedky - metafora, obraz
Hl. predstavitelia:
Nezval (Podivuhodný kouzelník, Pantomima, Edison)
Seifert (Na vlnách TSF, Poštovní holub, Maminka)
5. VITALIZMUS (z lat. vita = život)
- vzniká po 1. sv. vojne
- lit. smer v slovenskej a českej literatúre
- oslavoval lásku, krásu a radosť
- nadšenie zo života
- patria sem:
F. Šrámek
J. Wolker (Host do domu, Svatý Kopeček, Težká hodina)
J. Smrek
