Pavol Orságh-Hviezdoslav svoje prvé básne začal písať v maďarčine počas štúdia na gymnáziu a prednášal ich na schôdzkach samovzdelávacieho krúžku. Zapáčila sa mu poézia Kollára, Hollého, ale najmä diela Sládkoviča. A tak sa sám pustil do písania slovenských básní s takým nadšením, že už o rok na to mohlo vydavateľstvo vydať jeho prvú knihu básní (Básnické prviesenky Jozefa Zbranského), ktorú venoval Sládkovičovi. Jeho umelecká tvorba podávala jedno vrcholné dielo za druhým práve v Námestove, kde napísal aj Hájnikovu ženu, Ežo a Gábor Vlkolinský, ale aj cyklus Spomienky, Sonety atď.

Hájnikovu ženu začal písať v lete 1883. Do konca roka mal hotových prvých šesť kapitol a na ten zvyšok sa muselo počkať dva roky. Toto dielo patrí ešte do tzv. romantického obdobia básnikovej tvorby. Romantické prvky sú tu nepopieraťeľné, ale prevládajú tu viac prvky realistické.

Útvar: realistický, lyricko-epický epos.
Kompozícia: Skladá sa z 18-tich kapitol, ktoré su vsadené mädzi dve lyrické básne. Na začiatku - báseň Pozdrav - prológ, popisuje slovenskú prírodu. Na konci - báseň Zbohom - autor sa lúči s lesmi. Dejová línia je dynamická, ale autor ju spomaľuje vkladaním opisných, úvahových a piesňových vložiek do kapitol. Autor vyniká živým dialógom, ktorý pripomína dramatický text.
Hviezdoslavove novotvary: tzv. poetizmy, sú to prevažne jednoslabičné slová, utvorené od slovies alebo podstatných mien odtrhnutím prípony (napr.: kles=klesanie, dus=dusno, kvil=kvílenie, pal=pálenie)

Hlavné postavy:

Michal Čajka - jedináčik, syn hájnika Čajku, sebavedomý, čestný a úctivý človek.
Hanka - mladá, pekná, citlivá a čestná Michalova manželka
Artuš Villány - mladý budúci dedič, je nositeľom väčšiny zlých vlastností

Postavy v rôznych prostrediach sú rozlíšené aj rečou (napr.: malí súrodenci, ktorí oberajú maliny / právnici na súde). Ľudia sú úzko zrastení s prírodou a príbehy ich života sa im často zjavujú v snoch alebo predtuchách.