Janko Kráľ – Šahy

V tejto básni nám autor vlastne napísal skutočný príbeh o sebe a dovolil nám vstúpiť do svojho vnútorného bytia práve v období, ktoré bolo najvzrušujúcejšie pre jeho život a samozrejme, aj pre jeho básnickú tvorbu. Dianie v tejto básni (hovorí jej aj pieseň) je založené na lyrickom (ne)vyrovnávaní sa autora s jeho osudom a s javmi, ktoré musel sám osobne zažiť, podstúpiť a prekonať. Okrem lyriky tu však nachádzame aj roman-tický epický dej, ktorý je celkom dosť subjektívne pozorovateľný. Je tu však odlišnosť od romantickej „snovej“ situácie, tu nachádzame výsledok až po ukončení prežitia sa-motného snenia. Samozrejme, jeho sny sú tu poznačené nepríjemnými zážitkami, ktoré básnik sám zažil v revolučnom boji.
Žaluje tu na svet, ktorý je bez svedomia a bez lásky. Hovorí, že je „myšlienky hrob.“ Básnik tým zrejme myslí skutočnosť, že mnoho vynikajúcich myšlienok nenašlo vo svete pochopenie, boli pochované po čiernu zem. Ani náš ľud nepochopil v revolúcii básnikove myšlienky, ostáva mdlý a Janko nepochopený. Sám sa štylizuje do pozície odsúdeného napr. aj na výsmech – „chlapci tú povesť dokončia s posmechom“ (čo môže byť horšie ako výsmech od malých detí?). Ak niekto príde na už spomenutý svet s nie-čím novým, nedostane sa mu uznania, skončí na ulici spolu s prachom a upadne do zabudnutia (to však nie príbeh Kráľov), môže sa aj hádzať od zúfalstva, ale na situácii sa nič nezmení, jeho myšlienky nie sú hodné ani babku. Tieto verše sú plné pesimizmu a skepsy. Pravdepodobne už neverí, že by mohla revolúcia zvíťaziť, neočakáva žiadne zlepšenia pre svoj národ (pre nás, pre Slovákov), vidí víťazstvo tých, proti ktorým bojo-val. Po týchto čiernych myšlienkach sa vracia späť, pozerá sa do minulosti, jeden rok „dozadu.“ Oproti predchádzajúcemu začína radostne, jarou, májom.. To ročné obdobie malo byť pamätné pre neslobodné národy, mali získať občiansku slobodu. Rád by dal myšlienkam telo, teda veľmi rád by ich zhmotnil, premenil v skutky a činy. Vidí sa aj v čele povstania, zrejme tu naráža na svoje revolučné účinkovanie s priateľom Rotari-desom, s ktorým búril sedliakov – spomína tu ostré kosy. Keby myslel na vojakov asi by spomenul samopaly, ale tie v polovici 19. storočia ešte neboli, tak teda pušky. Na

tú jar určite nezabudne, nevypadne mu z pamäti. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Buď pre revolučné myšlienky, alebo kvôli utrpeniu vo väzení, ktoré musel podstúpiť. Bolesť si určite zapamätá, ale rozhodne má na mysli myšlienky slobody.