Próza naturizmu, jej vývin a miesto
v slovenskej literatúre.

Próza naturizmu (lyrizovaná próza) predstavuje slovesnú tvorbu 30. rokov do konca 2. svetovej vojny. Jej vznik bol podmienený viacerými príčinami. Mladí autori sa pokúšali prekonať opisný realizmus a hoci zobrazovali dedinu , orientovali sa na vnútorný život človeka a jeho príklon k prírode. Vzorom im bol aj francúzsky regionalizmus a severská literatúra.
Zdôraznením subjektívnosti sa próza priblížila k romantizmu, avšak nemožno ho s ním stotožniť. Na rozdiel od romantizmu, kde príroda vytvára rámec príbehu, v próze naturizmu sa príroda stáva priamym sujetotvorným činiteľom.
Nechuť k civilizačným javom moderného sveta a sklamanie z povojnového života boli príčinou, že sa autori utiekali k svojskej, fantazijnej, neraz mýtickej až rozprávkovej predstave sveta. Vychádzali z diela Jozefa Cígera Hronského, ktorý hľadal mravné istoty v dedinskom človeku a v prírode.
Hrdinovia prózy naturizmu sú často výnimočné postavy zahalené tajomstvom, ktoré konajú vo výnimočných situáciách.
Novely majú oslabenú dejovosť, pretože v popredí je umelecké rozprávanie, v ktorom sa stiera hranica medzi autorskou rečou a rečou postáv. Do popredia vystupuje rozprávanie v prvej osobe jednotného čísla a vnútorný monológ. Autori využívali prostriedky básnickej tvorby ( metafory, personifikácie, podobenstvá, symboly, eufóniu). Najčastejšie využívali krátke prozaické formy (novely, baladické rozprávky).

Priekopníkom lyrickej prózy bol Ľudo Ondrejov. V jeho tvorbe ide o súzvuk človeka prírody a mýtickými prejavmi. Kým na začiatku jeho tvorby prevláda v poézii pesimizmus a smútok (zbierky: Bez návratu, Pijanské piesne), neskôr nachádza útočisko v prírode , v horách, ktoré stavia do kontrastu s mestom a civilizáciou. Tento rozpor vidieť v románe Jerguš Lapin.V tomto románe sa hrdina dostáva, na front, kde sa jeho sny rúcajú. Nechuť k vojne vyjadruje útekom domov, návratom k pôde , hoci to nezodpovedá jeho naturelu zbojníkovho syna.
Lásku k tajomnej prírode a jej obyvateľom vyjadril v zbierke noviel Šibeničné pole. Ondrejova próza tvorí prechod k tzv. folklórnemu naturizmu, pretože do motívov tradície zbojnníctva vkomponoval svoje zážitky a úvahy o spoločenských problémoch.

K mladším povojnovým autorom, ktorí prehlbovali lyrizačné tendencie patrí Dobroslav Chrobák. Už jeho prvá zbierka noviel Kamarát Jašek predstavuje spojenie tradičného realizmu s expresionizmom a naturalizmom.