Úvodná rovnomenná novela je situovaná do horského prostredia drevorubačov, ktorých predstavuje Jašek a starý Sojčiak, rozprávač príbehu. Jašek zápasí o svoju lásku s tajomným prišelcom „chrchliakom“, ktorý zvábi Etelku do mesta , kde sa stáva prostitútkou. Sojčiakovi sa podarí ju nájsť a v sebaobrane „chrchliaka“, ktorý predstavuje až mýticky chápané zlo, zabíja. V závere novely sa Etelka a Jašek stretávajú doma, uprostred hôr, čo predstavuje symbolický návrat do strateného raja.
Rozsiahla novela Drak sa vracia je uvedená mottom o „hľadaní stratenej cti, lásky a dôvery ľudí“. Hlavnou postavou je Martin Lepiš Madlušovie, prezývaný Drak, ktorý predstavuje tajomné indivídum. Má tvrdú povahu, je samotár, preto mu ľudia časom začali pripisovať čarovnú moc a jeho prítomnosť vysvetľovať živelné pohromy (povodne, hlad), ktoré doľahli na obec. Drak sa spočiatku búri, neskôr sa odsťahuje z dediny, ale po rokoch sa rozhodne vrátiť a nadobudnúť stratenú dôveru ľudí.
Sujet novely má symetrickú výstavbu s vyvrcholením a rozuzlením deja. V epilógu sa čitateľ dozvedá, že rozprávačkou príbehu je bývalá Drakova milá Eva, Jariabkova žena. Autor využíva hovorový jazyk, expresívnosť, prirovnania, ako aj štylistické prvku ľudovej rozprávky.
Margita Figuli sa od začiatkov tvorby zaoberala problémom ženy, ktorá zápasí o svoje šťastie
(napr.novely Rubári, Uzlík tepla). Podobný námet spracovala aj v novele Tri gaštanové kone. Využila tu biblické motívy i rozprávkové prvky.
Fabula novely je postavená na klasickom trojuholníku. Jednou z mužských postáv a zároveň rozprávačom príbehu je kladný typ obchodného cestujúceho Peter. Jeho súperom v láske ku krásnej Magdaléne je bohatý sedliak, príležitostný pašerák koní Jano Zápotočný. Magdaléna sa sľúbi Petrovi, ale s podmienkou, že sa sociálne vyrovná svojmu sokovi. Kým Peter plní dohodu, Zápotočný zvedie Magdalénu a matka ju prinúti vydať sa za neho. Ich manželstvo je nešťastné. Magdaléna trpí za nedodržanie sľubu, Zápotočný poznaním, že lásku nemožno získať násilím. Záver novely je šťastný pre Petra a Magdalénu. Zápotočný hynie pod kopytami koňa, Magdaléna sa zotaví zo svojich utrpení a Peter si ju odvedie aj s tromi gaštanovými koňmi do Turca, do krajiny spoločného detstva.


Skromný dej obohacuje autorka úvahami a citovým prežívaním. Mýtus koní má symbolický význam (sila, čistota, vášeň). Lyrický pátos autorka spája s legendickými prvkami a kresťanský svetonázorom.
Určité znaky naturizmu má veľký historický román Babylon.