Na pozadí exotického prostredia Novobabylonskej ríše autorka rieši problém získania „strateného raja“ pomocou pokory, lásky a pravdy.

Prózu naturizmu najviac rozvinul František Švantner. Do literatúry vstúpil zbierkou noviel Malka. Ich spoločnou témou je smrť a spoločným prostredím príroda Nízkych Tatier. Konanie postáv je určované prudkou pozitívnou alebo negatívnou vášňou, predtuchami či vidinami. Príroda je tu rovnocenným partnerom postáv, vstupuje do ich osudov, podmieňuje ich konanie. Charakteristickým znakom noviel je rozprávanie v prvej osobe. Vo všetkých príbehoch autor zachováva prvok akejsi tajomnosti, ktorý vyplýva zo zamlčanej motivácie, ktorá zostáva pred čitateľom skrytá i na konci príbehu.
Rovnomenná novela Malka spočíva na princípe tragického nedorozumenia. Epický rozprávač sa zaľúbi do dedinského dievčaťa Malky. Tá jeho lásku opätuje. Zauzlenie nastáva, keď sa na salaši objaví neznámy človek Šajban, ktorý sa stretáva s Malkou. Rozprávač ho považuje za soka a keď sa dozvie, že Šajbana hľadajú žandári, udá ho. Neskoro zistí, že je to Malkin brat. Ide ho varovať pred žandármi, podobne ako Malka, ale tú žandári omylom zastrelia pri prenasledovaní jej brata. So základným mýtom prírody úzko súvisí mýtus čistej i tragickej lásky.
V románe Nevesta hôľ je sen, predstavivosť a prírodný mýtus nadradený nad reálnu motiváciu deja. Vo funkcii rozprávača je lyrický subjekt. Poznávame ho postupne v priebehu deja. Je zapojený do sujetu, a to vo vzťahu k poloreálnej postave Zune a k démonickému Tavovi. Základom fabuly je hľadanie údajného soka v láske a pokusy o jeho odstránenie. Osnovou deja sú prekážky v láske medzi lesníkom Liborom a dievčaťom z hôr Zunou, ktorá symbolizuje svet vrchov.
Pred lesníkom, predstaviteľom civilizovaného sveta sa postupne odkrýva obraz jeho protivníka. Nie je to nijaká konkrétna osoba, ale celok mýticky poňatej prírody i jeho vlastné psychické stavy. Hrdina v závere prichádza na to, že bojuje sám so sobou, preto rezignuje a radšej sa oddáva ilúzii.
Veľkú úlohu v románe hrá vízia, sen a prelud. O tom, že Švantner bol výborným znalcom slovenského folklóru a jeho fantastiky, svedčia aj rozprávkové premeny ľudí na zvieratá a veci a naopak. Mýtus prírody a mýtus lásky splývajú do veľkolepej umeleckej syntézy, ktorú autor postavil proti ničivosti vojny ako obranu pred ňou. Švantnerova próza predstavuje vyvrcholenie prózy naturizmu v prvej polovici 40. rokov.
S črtami prózy naturizmu sa môžeme stretnúť v zbierke noviel Jána Bodeneka Svetlá na bublinách, ktoré majú redukovaný dej, symbolické motívy v príbehoch o láske a sklamaní.
Ľudí posadnutých vášňami zobrazil v baladických príbehoch Jozef Horák.