Štúrovskí básnici neprijali antiku za vzor básnenia. Vyvinuli osobitné úsilie o uplatnenie „prapôvodných foriem" zo slovanských národných literatúr, najmä baladu, dumu a krakoviak. Okrem toho využívali rozličné piesňové formy národnej i slovanskej poézie "Prapôvodné formy" si štúrovci tvorivo prispôsobovali. Usilovali sa v nich zachytiť skutočnosť v pohybe a podať ucelený obraz doby (Sládkovičova Marína a Detvan).
Okrem poézie zaznamenáva vzostup aj próza, najmä historické povesti. Vznikajú aj prózy podobné ľudovým rozprávkam a drobnokresby zo súčasného života. Štúrovci videli záruku rozvoja národného života v ľude, v jeho kultúre a jazyku.
ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815 Zay Uhrovec - 1856 Modra)
- narodil sa v tom istom dome ako Dubček
- politik, novinár, básnik, jazykovedec, lit. vedec
- študoval na lýceu v Bratislave, pôsobil v Spoločnosti česko-slovanskej ako podpredseda, študoval na univerzite v Halle jazykovedu, históriu a politiku
- po návrate sa stal námestníkom prof. Juraja Palkoviča (na Katedre reči a literatúry československej)
- jeho cieľom bolo oslobodenie slovenského národa
- chcel, aby sa nádod vzdelával, musela ho však literatúra zaujímať, t.j. musela vychádzať z jeho prostredia
Uhorská vláda nebola ochotná splniť vyjadrené požiadavky, preto sa Štúr v roku 1848 pridáva na stranu reakčnej Viedne. Po r. 1848 žije v Modre (pod policajným dozorom). V roku 1843 uzákonil spolu s J.M. Hurbanom a M.M. Hodžom spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia
- dovtedy sa používala čeština a bernolákovčina. - Štúr chcel pomocou jazyka zjednotiť Slovákov
- prvá kniha v novej slovenčine - Druhý ročník Almanachu Nitra

Nárečja slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí
- dôvody napísania: 1. jazykový (vytvoriť celonárodný jazyk)
2. politický (pomocou jazyka zjednotiť národ)
Náuka reči slovenskej
- gramatika novej uzákonenej slovenčiny
Znaky štúrovčiny:
- všade sa píše iba i (nie je y)
- všeobecné pods. mená sa píšu malými písmenami, iba slová Slovenčina,
Slovenskích ...píše Štúr s veľkými písmenami
- ď,ť,ň označuje mäkčeňom aj pred e,i,í,je,ja: kďe, ňje
- ľ vynechal zo svojej abecedy
- dvojhlásky sa píšu s j: ďjeťa, viďja ...a dvojh. uo : takuo, puovodná
- dvojité w sa nahradilo jednoduchým v : v tvorivosti ...
- ä,iu sa v štúrovčine nepoužíva: mekkuo, znameňú ...
- nemá é, ale je: dobrjeho, mekkje ...
- v minulom čase je u: robiu, písau ...
- dôslednejšie sa uplatňuje rytmické krátenie: bráňa, slúža ...

(Fonetický pravopis sa stal predmetom kritiky M. Hodžu.