Autor: Homér
Dielo: Odyssea
Hlavná postava: Odysseus, Telemachos
Dejová línia
Dej eposu sa odohráva pár dní pred návratom Odyssea na rodnú Ithaku, ktorú opustil pred takmer dvadsiatimi rokmi. Dôvod jeho odchodu bola Trójska vojna. Odysseus ako posledný odchádza od brehov dobitej Tróje aby sa vrátil domov…
Pri zhromaždení bohov sa bohyňa Pallas Athéna prihovorí za Odyssea, aby mu pomohla pri jeho snahe vrátiť sa domov. Nakoniec sa bohovia dohodli že vyšlú boha Herma na Ógygiu aby prikázal nymfe Kalypsó aby prepustila Odyssea, ktorého tam zadržiavala už sedem rokov. Pallas Athéna sa zatiaľ vydala za jeho synom Télemáchom, aby ho povzbudila a poslala ho do piesočnatého Pylu aj do slávnej Sparty aby sa aspoň niečo dozvedel o svojom otcovi. Prišla za ním do paláca, kde našla spupných pytačov ktorý sa tam zabávajú a nivočia Odysseove majetky. Chceli si za ženu zobrať Télemáchovu matku Pénelopu.
Télemáchos si požičia od Noéma loď a ešte v ten večer vyrazil na cestu. Vydal sa za Nestorom aby sa ho popýtal na svojho otca. Nestór mu však nevedel nič povedať a tak sa vydal do slávnej Sparty za kráľom Ménelaoom. Ani od neho sa však veľa nedozvedel. Medzitým sa pytači dozvedeli o jeho ceste a chceli ho zabiť. A tak sa Antinoos aj so svojimi druhmi vydal na neho striehnúť, aby ho mohol pri ceste späť zabiť.
Zatiaľ dostala Kalypsó správu od bohov a oznámila Odyssevi, že môže ísť. Postavil si loď a vydal sa na rybnaté more. Osemnásť dní sa plavil po mori keď zbadal zem Fajákov. V tom čase sa však vracal aj Poseidón vracal zo slávností u Aithipoiov zbadal Odyssea a rozbúril more. Odysseova plť sa rozbila a po dvoch dňoch zúfalého plávania sa dostal na ostrov. Potom si lahol do krovia z dvoch olív a dolahla naňho veľká únava. Kým Odysseus spal Pallas Athéna sa vkradla do spánku dcére kráľa Fajákov Nausike a poveala jej aby sa ráno vybrala prať svoju svadobnú výbavu. Nausiká ju posúchla a na druhý deň sa vybrala k pobrežiu. Keď oprali výbavu Nausiká sa hrala so slúžkami s loptou. Raz im lopta odletela trochu ďalej a lopta spadla do vody. Dievčatá išli zachraňovať loptu a na ich krik sa Odysseus zobudil. Nausiká mu dala nové šaty a vybrali sa do paláca kráľa Alkinoa. Pri lesíku pred mestom nechala Nausiká Odyssea samého, aby sa vybral do paláca až keď ju nebude vidieť aby ju meštania neohovárali. Odysseus sa potom zahalený v oblaku hmly vydal do paláca. Keď vošiel hodil sa Nausikinej matke k nohám, aby si získal jej priazeň. Po hostine Odysseus vyrosprával o svojej poslednej plavbe. Na druhý deň usporiadal Alkinoos na Odysseovu počesť hry. Potom sa Alkinoos pri hodovaní spýtal kto je vlastne ich vzácny hosť. Vtedy začal Odysseus svoje dlhé rozprávanie o svojej desaťročnej ceste domov…
Spomínal na to ako sa dostali do krajini Kykópov, ako s nimi bojovali, zvíťazili. Potom presviedčal svojich druhov, aby odplávali od brehov tejto krajiny. Tí si však zatiaľ užívali bohatej koristi. Pár Kikónov, ktorý prežili, zavolali si na pomoc susedov a tí sa potom rýchlo vrhli na oslavujúcich Odysseových druhov. Aj keď sa zachránili mnohí z jeho druhov tam zahynuli. Neodplávali však od brehov skôr kým si neboli istý že sú na lodiach všetci živý, kým nezavolali na každého kdo padol v bitke.
Vravel aj o tom ako potom zápasili s víchricou a ako sa dostali do krajiny Lótofágov – mierumilovného národa, ktorý svojim hosťom dávajú sladké plody Lotosu. Kto ho ochutná zabudne na všetko a nebude sa chcieť vrátiť. To sa stalo aj Odysseovim druhom, ktorých potom museli nasilu odvliecť od Lótofágov.
Potom prišli do krajiny Kyklópov. Dostali sa do jaskyne Kyklópa Polyféma. Ten ich uveznil a jedol ich. Odysseus sa opäť vyznamenal svojou bystrosťou a umom. Keď Polyfémos zaspal, vrazil mu Odysseus do jeho jediného oka rozpálené brvno, ktoré ho úplne oslepilo. Keď Polyfémos zavolal na ostatných Kykópov, aby chytili Odyssea, nehľadali ho, pretože Odysseus povedal Polyfémovi že sa volá Nikto, takže keď Polyfémos povedal ostatným Kyklópom, že ho oslepil Nikto, rozišli sa. A preto sa aj na Odyssea Poseidón hneval.
Ďalej rozprával o svojom ďalšom nešťastí, keď sa dostal ku kráľovi Aiolovi, vládcovi vetrov. Po hostine mu Aiolos chcel pomôcť a tak zviazal všetky nepriaznivé vetry do vrecúška a dal ho Odysseovi. Na desiaty deň plavby, keď už bol Odysseus veľmi ustatý, lebo celú tú dobu stál pri kormidle, keď už boli vidieť jeho rodné brehy Ithaky, Odysseovi druhovia chceli vedieť čo mu to Aiolos dal. Mysleli si že nejaké dary, zlato a striebro. Veď všade, kde Odysseus prišiel, iba dostával dary a tak rozviazali vrecúško s nepriaznivými vetrami a tie ich odviali naspäť ku kráľovi Aiolovi. Keď sa to dozvedel pochytil ho hnev a vyhnal Odyssea aj s jeho druhmi preč. Vraj nebude pomáhať ľuďom, ktorých bohovia nemajú radi. Po ďaľších šiestich dňoch plavby sa doplavili do krajiny Laistrýgonov. Priplávali k ich prístavu, ktorý bol veľmi úzky a nebezpečný. Navyše zo skál vyrastali ostré výbežky. Poslal niekoľko mužov, aby zistili, kde sa nachádzajú. Ondelho stretli obrovskú dievčinu, ktorá ako sa neskôr ukázala bola dcérou Laistrýgonského kráľa Antifata. Dievčina im ukázala cestu a onedlho prišli k palácu. Prišli ku kráľovi, ktorý sa ich vypytoval, kde majú ostatných druhov. Až neskôr sa ukázalo prečo. Keď Antifates skončil, zjedol jedného druha. Ostatní dvaja sa dali na útek. Laistrýgoni prišli k prístavu, začali odtrhávať celé kusy skál a hádzať po lodiach Odysseovich druhov. Zachránil sa iba Odysseus so svojou loďou lebo nevplával do prístavu, ale čakal pred ním.
Po dlhých dňoch plávania sa dopravili na ostrov Aiaios, kde žila bohyňa Kirké. Rozdelili sa na dve rovnaké skupiny Odysseovu a Eurylochovu. Eurylochos aj so svojou skupinou išli na výzvedy. Prišli až k domu bohyne Kirké, ktorá ich pohostila a dala im napiť vína. Do vína im však primiešala čarovného prášku a keď sa napili, šibla ich čarovným prútikom. Potom sa všetci premenili na bravy a Kirké ich hnala do chlieva. Iba Eurylochos čo čakal pred dverami, keď to videl utekal to povedať Odysseovi. Odysseus sa rozhodol, že pôjde za nimi. Cestou ku domu bohyni Kirké stretol Odysseus boha Herma. Ten mu podal čarovnú bylinu a povedal mu, že keď na neho vytiahne Kirké čarovný prútik, nech vytasí meč a priskočí k nej akoby ju chcel zabiť. Až keď mu Kirké zloží prísahu, potom môže schovať meč. Odysseus tak urobil. Kirké oslobodila jeho druhov a hodovali. Keď sa minul rok, Odysseus začal pomýšľať na odchod. Kirké mu povedala, že sa musí vydať do Hádovej ríše a vypýtať od Teiresia veštbu. Mal to vraj spraviť tak, že pri mieste kde sa vlievajú Pyriflegethón a Kókytos do Acherontu. Tam vykopať jamu a spraviť tri úlitby. Prvú z medu a mlieka, druhú zo sladkého vína a tretiu z múky do ktorej nasype bielej múky. Potom ešte musí obetovať čiernu ovcu a barana. Odysseus tak urobil. Obetoval barana aj ovcu. Keď z nich začala vytekať krv. Začali z ríše mŕtvych vychádzať duše mŕtvych.
Keď konečne prišiel aj Teiresiás Odysseus si vypýtal veštbu. On mu povedal, prečo sa na neho Poseidón hnevá. Povedal mu aj o tom ako príde na ostrov, kde sa pasú Héliove stáda. Povedal mu aj čo má po príchode domov spraviť, aby mu bohovia odpustili a nehnevali sa na neho. Nakoniec sa Odysseus spýtal čo musí spraviť, aby sa mohol rozprávať aj s inými dušami. Môže sa vraj rozprávať iba s tým komu dovolí napiť sa krvi. Odysseus sa potom ešte dlho rozprával aj so svojou matkou aj s ostatnými dušami. Odysseus sa potom ešte raz vrátil na Aiaiu, aby spálil Elpénorove telo. Bol to Odysseov druh.Keď sa vrátil na Aiaiu a pochoval zosnulého druha, Kirké mu povedala čo ho ešte čaká. Povedala mu o chŕliacej Charybde, ktorá tri razi do dňa vpíja a chŕli vodu. Ale aj o šesťhlavej Skylle.
Odysseus sa opäť vydal na cestu. Zanedlho došli k Sirénam. Sirény boli nádherné dievčatá s krídlami vtákov a vedeli nádherne spievať. Kto počuje ich spevy ide za nimi a zahynie na ostrých skalách. Odysseus zalial druhom uši voskom a sám sa nechal priviazať o stožiar aby počul ich spev. Odysseus potom kričal, aby ho odviazali, ale jeho druhovia ho na jeho žiadosť ešte kým prišlin k Sirénam ešte viac spútali. Bezpečne teda prešli okolo Sirén a dostali sa k dvom obludám. Odysseus sa vyvaroval Charybde, aby nezahynuli všetci. Skylla chytila do každej svojej hlavy jedného človeka. Odysseus aj s ostatními druhmi potom rýchlo odplávali a prišli na ostrov, kde sa pásli Héliove čriedy. Odysseus varoval svojich druhov aby nezabíjali žiadny kus. Keď zakotvili loď začal fúkať vietor a zlé počasie trvalo mesiac. To už im však začali dochádzať zásoby. Odysseus sa vybral hľadať nejakú potravu. Tej situácie využil Eurylochos a prehovoril k druhom. Povedal, že radšej zomre rýchlou smrťou na mori ako hladom. Všetci s ním súhlasili a tak zabili niekoľko čaptavých volov a najlepšie kusy obetovali bohom. Keď sa vrátil Odysseus bol veľmi rozhorčený a skľúčený. Bohovia im zoslali zlé znamenie. Kože sa začali plaziť a mäso na ražni bučať. Onedlho sa nebo rozjasnilo a vydali sa na plavbu. Keď už boli ďaleko od ostrova zoslal na nich Zeus veľkú víchricu a všetci až na Odyssea zomreli, pretože on ako jediný neochutnal mäso Héliovho stáda.
Po deviatich dňoch plavby sa ešte raz dostal až ku Charybde a potom na Ogýgiu k nymfe Kalypsó…
Po rozlúčkovej hostine naložili Fajáci na loď dary a Odysseus sa vydal na plavbu. Ešte v tú noc sa rýchla Fajácka loď dostala k brehom Ithaky. Zakotvili v zátoke, vyložili spiaceho Odyssea pobrali sa na spiatočnú cestu. Poseidón to zbadal a keď už bola loď pred ostrovom Fajákov, nechal ju Poseidón skamenieť a obklopil mesto pohorím, pretože bol na nich nahnevaný, kvôli tomu, že ochotne prevážali každého po mori. Nadránom, keď sa zjavila ružovoprstá Zora zobudil sa Odysseus na pobreží rodnej Ithaky. Nespoznal ju, myslel si, že zase je ne nejakom cudzom ostrove. Veď za tých dvadsať rokov sa toho toľko zmenilo. V tom sa mu však zjavila bohyňa Pallas Athéna, aby ho uistila, že je doma. Šla s ním do jaskyne, kde sa zdržiavajú nymfy, aby si tam schoval dary. Potom ho premenila na starého žobráka a povedala mu aby zašiel za pastierom svíň Eumaiom, ktorý mu ešte vždy ostal verný. Eumaios ho pohostil a ponúkol mu nocľah. Na druhý deň k nim prišiel Télemachos. Ten však svojho otca nemohol spoznať. Keď Eumaios odyšiel, zjavila sa Pallas Athéna vo dverách tak, aby ju videl iba Odysseus. Žmurkla na neho a on pochopil, že má vyjsť von. Vyšiel za ňou. Povedala mu, že už sa môže dať synovi spoznať a vrátila mu jeho podobu.
Télemachos najskôr neveril vlastným očiam, ale Odysseus mu to všetko vysvetlil. Télemachos mu vyrozprával čo sa deje v paláci. Poradili sa ako sa zbaviť pytačov. Na druhý deň, keď Eumaios viedol veľkého barana pytačom na hostinu, zobral aj Odyssea, aby si niečo vyžobral. Pénelopa chcela starčeka vidieť, ale ten jej odkázal, že za ňou príde až večer. Medzitým sa vo dverách zjavil Íros. Vyprovokoval bitku s Odysseom. Keď si Odysseus dal dole handry, všetci uvideli jeho postavu. Íros si to všimol tiež a videl, že sa prepočítal. Udrel Odysseovi do pleca. Ten mu hneď úder vrátil a Íros ležal na zemi. Pytači, ktorí sa na tom zabávali dali Odysseovi ako cenu kozí žalúdok plný masti a krvi, chlieb a víno v zlatom pohári. Večer sa Odysseus stretol s Pénelopou. Ani jej však neprezradil svoju totožnosť a vyrozprával jej vymyslený príbeh o Odysseovi. Pénelopa opäť nariekala a bedákala, a tak jej Odysseus povedal pravdu. Potom Pénelopa prikázala Eurykleyi, starej pestúnke, aby Odyssea okúpala. Keď zbadala jeho jazvu na nohe, ktorú mal po tom čo lovil na diviaka, spoznala ho. Chcela zakričať, ale Odysseus ju utíšil a povedal jej, aby to nikomu nepovedala. Vten deň, opäť prišiel Odysseus do paláca a prikázal, aby zavreli bránu a dvere od hodovnej siene. Potom prišla Pénelopa do siene, kde pytači hodovali. Povedala, že ten kto napne luk a prestrelí ním oká dvanástich sekier, toho si zobere za muža.
Všetci pytači to vyskúšali ale nikomu sa nepodarilo ani napnúť luk. Potom sa o pokus prihlásil aj Odysseus. Pytači nesúhlasili, vraj by to bola veľká pohana keby sa to im nepodarilo a žobrákovi áno. Pénelopa mu povedala, že keby sa mu to aj podarilo, nemohol by si ju odviesť za ženu. Télemachos nakoniec rozhodol, že to Odysseus môže skúsiť a poslal matku preč. Odysseus prestrelil oká sekier. Potom skočil na prah dverí vysypal šípy z púzdra a zasiahol Antinoa do hrdla. Potom zabil Eurymacha, ale aj ďaľších. Pytači len zmetene pobehovali po sieni a hľadali zbrane, ktoré im Télemachos schoval. Télemachos priniesol zo sklepa zbrane aj pastierom. Sklep nechal otvorený a pastier kôz Melanthios začal nosiť zbrane pytačom. Eumaios aj Filoitos bežali za ním do sklepa a zviazali ho. Onedlho pobili všetkých pytačov. Ušetril iba Medóna a pevca Fémia. Potom chcel Odysseus potrestať služky. Spýtal sa Eurykleyi, ktoré služky ho zradili. Bolo ich dvanásť. Dal im vyumývať hodovnú sieň a potom ich aj s pastierom kôz Melanthiom obesili. Hodovnú sieň vyčistil sírou.
Vtedy už Eurykleya nevydržala a bežala Pénelope prezradiť tajomstvo. Šla do siene a pochybovala či to je naozaj Odysseus. Povedala Eurykleyi aby vyniesla posteľ a ustlal Eurykleyiovi kde si želá. Ale Odysseus namietal, že to neni možné, pretože je viazaná k vysokej bujnej olive a nikto by s postelou ani nepohol. Keď to Pénelopa počula nahrnuli sa jej slzy do očí lebo o tom tajomstve vedeli len oni dvaja. Potom sa Odysseus vybral za svojim otcom Láertom, ktorý sa vysťahoval na vidiek. Už roky mu srdce zužoval stratený syn. Odysseus chcel vedieť či ho Láertes spozná a začal mu rozprávať vymyslený príbeh. Tvrdil že stretol Odyssea. Keď to jeho otec počul rozplakal sa. Už to nevydržal ani Odysseus a povedal mu pravdu. Keď Láertes zbadal Odysseovu jazvu uveril mu. Išli sa najesť, no po chvíle ich vyrušil hluk. Boli to rodiny pobytých pytačov, ktorý sa chceli za nich pomstiť. Začal sa boj a aj by ich Odysseus všetkých pobil nebyť Pallas Athény, ktorá medzi nimi uzavrela mier.
