koniec 18. - 1. pol. 19. storočia

1. Spoločenské pomery:

- rozpad feudalizmu - rozvoj kapitalistických výr. vzťahov - zložitý proces
- Veľká francúzska revolúcia (1789 - 1794)
- buržoázne revolúcie aj v ostatných EU krajinách
- v Anglicku nastala priem. revolúcia - zavádzanie strojov
- hoci heslo franc. revolúcie (Sloboda, rovnosť, bratstvo) dávalo pocit voľnosti, realita bola iná, spoločnosť ovládli kapitalistické vzťahy, v ktorých dominovala moc peňazí, jednotlivec strácal istotu a začal sa cítiť v spoločnosti osamotený


2.   Zmeny v myslení:

- nové spoločenské protirečenia sa zdali byť rozumovo neriešiteľné
- oproti rozumu sa zdôrazňuje cit
- formujú sa nové filozifické smery, ktoré ovplyvňujú aj umelcov=

A: idealizmus - považuje za prvotné vedomie oblasť myšlienok, vôle a pocitov človeka, významný filozof Hegel
B: iracionalizmus - popiera vedecké, rozumové a logické poznávanie a uprednostňuje vieru a inštinkt


3.   Znaky literatúry:

- iracionalizmus = nový vzťah človeka k životu a spoločnosti sa odzrkadľuje vo formovaní ROMANTIZMU ako nového umel. smeru 
- literatúra sa chápe ako prostriedok poznávania tajomstiev života
- nástrojom tohto poznávania je obrazotvornosť (fantázia), ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti 
- zdôrazňuje sa úloha silného jednotlivca v spoločnosti, ktorý sa často cíti byť nadradený (INDIVIDUALIZMUS), táto silná osobnosť vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu
- nový romantický hrdina je osamelý, uzavretý, odcudzený, inými nepochopený jednotlivec, kt. túži po slobode, po plnosti života a lásky, ale často zomiera
- táto túžba vyúsťuje do romantického konfliktu - tento konflikt spočíva:

1. v rozpore medzi snom a skutočnosťou (sen o krajšom živote) - no nemožno ho uskutočniť v daných pomeroch 
2. v rozpore medzi výnimočným jednotlivcom a spoločnosťou

- romantický hrdina je často zmietaný silnými vášňami
- autor sa so svojou postavou často stotožňuje, vkladá do nej autobiografické črty, tento spôsob sa nazýva AUTOŠTYLIZÁCIA
- hlavným LIT druhom sa stáva LYRIKA, rozvíjajú sa aj lyricko - epické útvary, do LIT sa uvádzajú aj ľudia spoločensky uznávaní, biedni, ktorými vtedajšia spoločnosť opovrhovala (žobráci, tuláci, zbojníci)
- romantický autori oživili jazyk svojich postáv prvkami hovorovej reči, umelci nachádzajú zdroj tvorby v ľudovej slovesnosti a v historizme (snažili sa odkrývať slávne činy národu v minulosti)
- estetickým ideálom : krása - ohyzdnosť, dobro - zlo, nevinnosť - zločinnosť ...


Nemecká romantická literatúra

- LIT hnutie: Sturm und Drang = vyvolané útlakom, neslobodou a nespokojnosťou, proti obmedzovaniu literárnej tvorby klasicistickými pravidlami, žiadali uplatnenie všetkého (cit, vášeň, láska)


J. W. Goethe -    Prometeus = óda, buričské nálady a odpor proti feudálnemu absolutizmu

Utrpenie mladého Werthera = román vo forme listov, mladý vzdelaný muž  sa nešťastne zaľúbi do Lotty, život končí samovraždou
Faust = dvojdielna veršovaná dráma


Fridrich Schiller -  Zbojníci = dráma, vyjadril tu vzdor proti tyranii, hrdina Karol Moor, jeho brat ho pred otcom očierni, aby zdedil sám rodinný majetok. Otec Karola vydedí a Karol sa zo zúfalstva stane vodcom zbojníkov, aby pomstil krivdu

Úklady a láska = meštianska tragédia, dráma o láske šľachtica k dcére chudobného muzikanta, dielo odporuje celému feudálnemu zriadeniu

Pieseň na radosť = óda

Wiliam Tell = klasicistická dráma, zobrazuje boj švajčiar. ľudu proti Habsburgovcom v 14. st.