Milan Rúfus sa narodil 10. 12. 1928 v Závažnej Porube v malej dedine na sever od Liptovského Mikuláša. Pochádza z rodiny murára. Po oslobodení bol jeho otec tajomníkom okresnej odborovej rady a potom správcom Domu osvety v Liptovskom Mikuláši.
Základnú školu vychodil v jeho rodisku – v Závažnej Porube a Osemročné gymnázium vyštudoval v Liptovskom Mikuláši. Po maturite roku 1948 sa zapísal na bratislavskú filozofickú fakultu, kde študoval slovenčinu a dejepis. Roku 1952 zavŕšil štúdia doktorátom filozofie. V roku 1960 získal hodnosť kandidáta vied o umení. Po skončení štúdií ostal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako asistent, vedecký ašpirant, neskôr odborný asistent a docent (to v roku 1968). Tu prednáša dejiny českej literatúry 19. a 20. storočia. Milan Rúfus pôsobil aj v zahraničí a to v školskom roku 1971/1972 ako lektor slovenčiny a češtiny na neapolskej univerzite (Istituto Universitario Orientale). Milan Rúfus bol veľmi uznávaným spisovateľom. Svedčia o tom aj ceny, ktoré mu udelili. Roku 1970 získal štátnu cenu Klementa Gottwalda, roku 1977 titul zaslúžilý umelec a v roku 1983 mu udelili národnú cenu Slovenskej Socialistickej Republiky.
M. Rúfus nepatrí k básnikom, ktorí sa vo svojej tvorbe orientujú iba na vybranú tému, ale on ich používa viac a veľmi rôznorodých. Či už je to estetický postoj autora k svetu, spoločnosti i k sebe samému alebo sú to odlišné témy ako matka, otec, starí rodičia, neopätovaná láska; sovietsky partizán, tragické dôsledky svetovej vojny, protesty proti vtedajším vojnám v ďalekých krajinách (Vietnam, Kórea). Jeho poézia bola čiastočne ovplyvnená povahou (bol smutný z ľudskej bolesti na celom svete) a aj politikou (socialistická perspektíva a túžba po skutočnej ľudskej družnosti). Na jeho tvorbu vplývali okrem mnohých básnikov (Wolker, Jesenin, Novomeský, Baude – laire, Pasternak, Halas, Nezval, Seifert, Březina, Bezruč, Rázus, Krasko, Lenko, Kostra, Beniak) aj ľudové rozprávky a ľudové piesne. Milan Rúfus začal tvoriť už v roku 1944 ako 16 – ročný, keď uverejnil svoje prvé básne v mládežníckom časopise Prameň, ďalšie v časopisoch Nový rod a Mladá tvorba (1947). Počas vysokoškolských štúdií uverejňoval svoje básne v časopise Borba. V rokoch 1966 až 1970 spolupracoval s časopisom Romboid, v ktorom pomáhal redigovať poéziu a uverejňoval v ňom svoje eseje.
Hneď prvou svojou knihou poézie Až dozrieme (1956) sa predstavil ako zrelý básnik.