TALIANSKY HUMANIZMUS A RENESANCIA

Dante Alighieri (1265 – 1321)

Najvýznamnejší básnik talianskeho stredoveku. Narodil sa vo Florencii v rodine drobnej šľachty. ako deväťročný uvidel o rok mladšiu dievčinu Bice Portinariovú, ktorá sa ako Beatrice stala jeho osudovou celoživotnou láskou a inšpiráciou. Filozoficky sa vzdelával vo Florencii, Bologni a pravdepodobne aj v Paríži. Pre politickú činnosť ho doživotne vypovedali z Florencie. Po takmer dvadsaťročnom exile zomrel v Ravenne, kde je aj pochovaný. Básnické dielo tvorí po taliansky napísaná zbierka Nový život a epopeja Božská komédia. Vedeckými prácami sú po taliansky napísaný filozofický traktát Hostina a po latinsky napísané úvahy Monarchia a O ľudovej reči.

Božská komédia

Básnik uprostred cesty svojho života zablúdil v temnom lese (symbol hriechu). Pardál, lev a vlčica symbolizujúci ľudské neresti – rozmarnosť, pýchu a lakomosť – mu zabraňujú vystúpiť na pahorok ožiarený slnkom (preniknúť k jadru šťastia). Vergíliov tieň (symbol rozumu), ktorý zoslala Beatrice, ho zachraňuje a sprevádza Peklom a Očistcom. Peklo je opísané ako nálevkovitá dutina, rozdelená na deväť častí, v ktorej sa trápia hriešnici podľa stupňov svojej viny. Dante sa tu stretáva s priateľmi i odporcami, s vladármi, filozofmi, teológmi a zhovára sa s nimi. Očistec je zobrazený ako vysoká hora uprostred oceána, kde v predočistci v siedmich kruhoch zodpovedajúcich siedmim hlavným hriechom (pýcha, závisť, hnev, lenivosť, lakomosť, nestriedmosť, smilstvo) duše znášajú tresty v nádeji na odpustenie. Na konci Očistca v 9. pásme – rajskom lese sa básnika ujíma Beatrice a sprevádza ho Rajom, ktorý je na vrcholku očistcovej hory. Raj tvorí deväť žiarivých sfér (deväť planét). Básnikova púť vedúca od slabosti k cnosti a pravde sa uskutočnila zásluhou Beatrice, ktorá je zosobnením Danteho životnej lásky, ako aj symbolom zjavenej pravdy i cirkevnou autoritou.


Giovanni Boccaccio (1313 – 1375)

Taliansky spisovateľ, predstaviteľ ranej renesancie. Narodil sa v Paríži, pochádzal z florentskej meštianskej rodiny. Priatelil sa s Petrarcom, zomrel v Certalde pri Florencii. Napísal niekoľko náučných spisov v latinčine (O príbehoch slávnych mužov, O slávnych ženách a i.). Prevažne písal po taliansky (národný epos Teseida, ľúbostnú poéziu, pastierske príbehy, ľúbostný román Žiaľ pani Plamienky). Preslávil sa biografiou Danteho a komentárom k jeho Božskej komédii. Vrcholom Boccacciovej tvorby je novelistický román Dekameron.

Dekameron

Súbor sto noviel spojených rámcovým príbehom. Spoločnosť siedmich dievčat a troch chlapcov, ktorí zo strachu pred morom ušli z Florencie do vidieckeho sídla, sa počas desiatich dní každodenne zabávajú rozprávaním desiatich príbehov. Prvý deň každý rozpráva, o čom chce. Druhý deň sa rozpráva o ľuďoch, ktorých postihli rôzne nehody, ale nakoniec to s nimi dobre dopadlo. Témou tretieho dňa sú príbehy o ľuďoch, ktorí svojou obratnosťou dosiahli to, po čom túžili alebo o čo predtým prišli. Štvrtý deň sa hovorí o nešťastne končiacich sa láskach, piaty deň o milencoch, ktorých láska po útrapách a strastiach šťastne skončila. Rozprávanie šiesteho dňa sa týka tých, ktorí sa stali terčom nejakého vtipu, oni ho však odrazili pohotovou odpoveďou alebo sa vyhli strate, nebezpečiu či hanbe. Príbehy siedmeho dňa sú huncútstva, ktorými ženy obalamutili svojich manželov, zatiaľ čo ôsmy deň sa hovorí o figliarskych kúskoch, ktoré denne vystrája žena mužovi, či muž žene alebo mužovi. Po voľnej téme deviateho dňa sa posledný deň rozpráva o ľuďoch, ktorí vykonali niečo šľachetné alebo úchvatné vo veciach lásky či iných.


Francesco Petrarca (1304 – 1374)

Básnik a učenec pokladaný za otca humanizmu, najvýznamnejší lyrik talianskej renesancie. Narodil sa v Arezze v rodine vyhnancov z Florencie. Študoval právo a teológiu v Taliansku a vo Francúzsku. V antickom duchu vytváral po latinsky písané diela (listy, rozsiahly epos Africa). Najslávnejším dielom je po taliansky písaná básnická zbierka Spevník.

Spevník

Súbor 366 lyrických básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval milovanej Laure. Do veršov vložil smútok, melanchóliu a pocit únavy zo života. Lauru predstavuje nielen ako symbol, ale aj ako reálnu bytosť.