Založenie Tatrína, "jednoty milovníkov národa a života slovenského", v roku 1844 je najvýznamnejším prejavom slovenských organizačných snáh v predrevolučných rokoch. Zasadania Tatrína sa nazývali sednice - boli štyri - pričom najväčší historický význam majú prvá a štvrtá sednica.

Prvá sednica (26. - 28. august 1844 v Liptovskom sv. Mikuláši )

Bola to prvá porada národovcov o založení Tatrína, na ktorej sa prijali stanovy, bola schválená organizácia a členstvo. Za prvého predsedu (prednostu) bol zvolený Michal Miloslav Hodža, za pokladníka Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, štyria prísedníci - Ľudovít Štúr, Miloslav Hurban, Ctiboh Cochius a Matej Tučko. Spolok sa ďalej skladal zo správcov a stálcov, medzi ktorými boli aj také osobnosti ako Janko Kráľ, Samo Chalupka, Bohdan Hroboň, Peter Kellner, Janko Francisci-Rimavský a mnoho ďalších. Spolok bol zriadený podľa návrhu Ľ. Štúra vytvoriť "jednotu milovníkov národa a života slovenského", ktorú nazvali Tatrín, pretože mala svoj pôvod v Tatrách.

Za svoje hlavné ciele určili: vzbudzovať, udržiavať a rozširovať duchovný život na Slovensku. Po usporiadaní Jednoty sa začali zaoberať problémom výhody slovenskej mládeže a otázkou slovenských škôl. Všetci prítomní súhlasili s nevyhnutným polepšením výchovy a vzdelávania na slovenských školách. Pre tento cieľ bol Jozef Plech požiadaný vypracovať encyklopédiu pre meštianske školy. Za nevyhnutnú potrebu pri udržaní a povzbudení národného povedomia školskej mládeže bolo určené zoznámenie s ich materinskou rečou - slovenčinou. Vypracovanie "grammatiky" bolo pridelené Ľ. Štúrovi po dohode pridržiavať sa slovenčine, ktorou sa hovorí na Liptove pretože je "najčistejšia" a "najráznejšia". Štúr na prvom valnom zhromaždení ďalej predstavil svoj plán pre výchovu a vzdelávanie slovenskej mládeže, podľa ktorého by mali byť ľudia vychovávaní ako občania sveta, ako občania uhorskí v rakúskom cisárstve a napokon ako ľudia učení - vzdelaní. Nakoniec Štúr zdôraznil potrebu postarať sa o ochranu ľudu pred záhubou, ktorú im prináša alkohol - pálenka. Apeluje na to, že ich môže pripraviť o všetky sily - duchovné i telesné a môžu upadnúť do "úplného otroctva a zhovadilosti".

Hlavnými prostriedkami pre dosiahnutie cieľov Tatrína boli: edičná činnosť - vydávanie učebníc, vedeckých spisov, poučných a zábavných kníh pre ľud, podporná činnosť študujúcej mládeže, podpora a zjednocovanie spolkovej činnosti, spolky miernosti, nedeľné školy, študentské spolky a združenie. Na záver zúčastnení vyzvali ostatných národovcov, aby sa pridali k Tatrínu. Pozvanie bolo rozoslané po celom Slovensku. Apelovalo sa na city a slovenské povedomie.

Druhá sednica (6. august 1845 v Liptovskom sv. Mikuláši )

Čítali sa prítomní, riešil sa rozpočet a financie. Ľ. Štúr podal návrh na spôsob rozpredávania kníh. Prerokovali predložené literárne práce členov spolku a iné kultúrno-osvetové záležitosti ako napríklad spoluprácu s Maticou chorvátskou.

Tretia sednica (16. - 17. august 1846 v Liptovskom sv. Mikuláši )

Za zapisovateľa bol zvolený Ctiboh Cochius. Čítala sa zápisnica z predošlého zasadania. Bol prijatý návrh na zbieranie slovenských "starožitností" a vydávanie ľudových časopisov. Keďže Kráľovská rada nechcela Tatrínu povoliť tlač lebo spolok ešte nebol schválený, podalo zhromaždenie žiadosť o povolenie Tatrína. Zvolili deputáciu, ktorá mala ísť k panovníkovi a vláde do Viedne.

Štvrtá sednica (9. - 10. august 1847 v Čachticiach )

Štvrté valné zhromaždenie Tatrína sa malo konať v Novom Meste nad Váhom, ale nenašli sa tam vhodné priestory. V dňoch 9. a 10. augusta 1847 sa na fare v Čachticiach popredné osobnosti vtedajšieho hnutia dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Medzi nimi nechýbali slovenskí katolícki vzdelanci: Závodník, Holček, Caban, Radlinský, Plošica, Ščasný, domáci Urbanovský a ďalší.

Prvý deň:

9. augusta 1847 sa uskutočnilo zasadnutie výboru ho M. M. Hodža. Výbor prerokovával otázku vydávania kníh a ich predaj prostredníctvom kníhkupectiev a dobrovoľných spolupracovníkov. Uzniesol sa vydávať časopis Priateľ ľudu, rokoval o zbieraní prostonárodných pamiatok a slovenských "starožitností". Schválil rukopisy M. M. Hodžu Dobruo slovo a Epigenes Slovenicus s tým, aby boli hneď odovzdané do tlače. Záverom výbor prerokoval poskytnutie podpôr študentom. Popoludní boli účastníci zasadnutia na výlete. Pozreli si zrúcaniny hradu a jeho okolie, pokochali sa pohľadom na velebnú Javorinu, Považskú rovinu a nad ňou, z druhej strany Váhu, skupinu Tematínskych vrchov.
Druhý deň:

10. augusta 1847 začala sednica o deviatej hodine. Otvoril ju M. M. Hodža. Vyslovil potešenie z účasti a povedal: "Treba sa zjednocovať, bo duch spolčovania má tú silu, ktorá vykoná to, k čomu sa jednotlivec nikdy nezmôže. Treba nám vychovať a vzdelávať slovenského človeka, aby bol ozajstným človekom. Tento cieľ dosiahneme osvetou a národnou vzdelanosťou..."
Za zapisovateľa bol zvolený Janko Francisci-Rimavský. Podľa záverečnej listiny bolo prítomných 61 osôb - poprední štúrovci a bernolákovci. Po prečítaní zápisnice z predchádzajúcej sednice podala správu delegácia, ktorá bola vo Viedni vo veci schválenia Tatrína. Kompetentné miesta prisľúbili žiadosť vybaviť priaznivo. Keďže doteraz neprišla odpoveď bolo rozhodnuté opätovne vyslať delegáciu do Budína a Viedne.

Ďalším hlavným bodom rokovania bolo vyriešenie otázky pravopisu - spoločného jazyka slovenského. Prítomní prijali aj zásady ako písať. Spory sa vyriešili v prospech etymologických zásad. Vymenovali jazykový výbor, ktorý dostal zodpovednú úlohu - pracovať na konečnej forme spisovnej slovenčiny. Jeho členmi boli Ľ. Štúr (predseda výboru), Andrej Caban, Eugen Gerometta, Jozef Ščasný, Ctibor Zoch, Samo Bohdan Hroboň, Martin Hattala.

Rokovali o členských príspevkoch, zabezpečení vlastnej tlačiarne a o urýchlenom vydaní kníh. Uzniesli sa, že piate valné zhromaždenie sa bude konať v Žiline - nekonalo sa. Čachtické zasadnutie Tatrína bolo posledné. Delegácii vo Viedni prisľúbili podporiť žiadosť o povolenie Tatrína, napokon ju zamietli s odôvodnením, že sa žiada o povolenie vzdelávať slovenský národ. V Uhorsku je len jeden národ - maďarský! Každého obyvateľa krajiny treba považovať za Maďara! Dôležitosť štvrtého valného zhromaždenia spočíva predovšetkým v úspešnom zjednotení katolíkov a evanjelikov a ich vzájomnej spolupráci.
Pamiatka na Tatrín nezanikla. Dlho sa hovorilo o odkaze Čachtického rokovania. Ľudovít Štúr tieto dva dni za "sviatok slovenský".

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk