Mino spácha samovraždu, odkáže dieťaťu celý svoj majetok, ktorý zdedil po tete. Adriana sa nevie zmieriť s Minovou smrťou.

„Plakala som potichu a cítila som, že plačem posledný raz v živote. Plakala som nad Giacomom, nad sebou, nad celou svojou minulosťou i nad celou svojou budúcnosťou. Sľúbila som, že už nikdy v živote nepripustím, aby sa ma dotkol nejaký muž, ani Giacomo. Láska bola jediná vec na svete, ktorú som mala rada a na ktorej mi záležalo, preto sa mi zdalo, že pre Giacomovu spásu nemôžem priniesť väčšiu obeť.“

Adriana začne žiť normálny život a tak začne pomáhať mame s šitím. Na záver hovorí optimisticky o sebe a o svojom dieťati:

„Pomyslela som si, že bude dieťaťom vraha a prostitútky, ale každému človeku sa môže stať, že zabije a každá žena sa môže dávať za peniaze. A teraz najviac záležalo na tom, aby sa šťastne narodilo a rástlo zdravé a silné. A rozhodla som sa, že ak to bude chlapec, nazvem ho Giacomom, na Giacomovu pamiatku... Keby to bolo dievča, nazvem ho Letizia, lebo som chcela, aby na rozdiel odo mňa mala život veselý a šťastný, a bola som si istá, že pomocou Giacomovej rodiny ho bude mať."