Andrej Žarnov

(vl. menom František Šubík)

- vstupoval do literatúry ako prívrženec katolíckej orientácie, no nepridal sa k nijakej literárnej skupine, formoval sa individuálne
- študoval medicínu
- inklinoval k tradičnej poetike (Janko Kráľ), neskôr ku gréckej poézii, kt. čítal v origináli a prekladal
- východiskovým bodom jeho tvorby bola katolícka viera v humanisticú spravodlivosť a dobro, nevzdaľoval sa v nej od mravných a estetických zásad katolíckej moderny.
- veľmi skoro sa vyhranil ako odborník lekárskej profesie a vstúpil do literatúry ako vedúca básnická a kultúrna osobnosť v slovenskej medzivojnovej literatúry.

Andrej Žarnov sa narodil 19. novembra 1903 v Kuklove, okres Senica. ZŠ vychodil v Kuklove, gym. v Skalici a v Trnave, medzitým 1 rok trnavského seminára. Maturoval v Trnave r. 1923. Odiaľ odišiel na Lekársku fakultu Slovenskej univerzity v ba, kt. ukončil v r. 1931. Zameriaval sa na odbor patológie, v kt. sa čoskoro stal uznávaným odborníkom. Pôsobil ako asistent Patologického ústavu na univerzite, kde sa stal docentom a v r. 1940 univerzitným profesorom.

Básnickej tvorbe sa začal venovať v rokoch sš-ského štúdia. 1. básne mu vyšli v časopisoch vatra, Pere, Slovenské pohľady a Kultúra.

Knižne debutoval r 1925 zb. Stráž pri Morave. Básnickú tvorbu písal pod priamym dojmom životných faktorov, ktorým vtláčal širší politický a humanistický zmysel, odhaľoval tienisté stránky reality a snažil sa ukázať, čo ich zapríčiňuje. Zdrojom mu bola tvorba Martina Rázusa. Zbierkou poukazuje na nedostatky, chyby, deformácie pol. systému vtedajšieho ČS, kt. sa považoval za najdemokratickejší v Európe. Žarnov je priamočiary, o problémoch sa vyjadruje otvorene, bez zmierňujúcich prívlastkov či prirovnaní. Reč je prudká, drsná, vášnivá. Nezostáva len pri kritizovaní, ale poetickú obraznosť vyplňuje aj protestnými deklaráciami, výzvou a sarkazmom. Zbierka bola preto bezprostredne po vydaní nadriadenými orgánmi skonfiškovaná, na verejnosť sa dostala až r. 1940 ako 1. zväzok edície Dobré diala nakladateľstva Kompas v Turčianskom sv. Martine.

Žarnovov počiatočný štýl: hrubozrnný, prostý, drsný. V nasledujúcich zbierkach sa však vyskytuje už iba ojedinele. Básne zaradené do zbierky Stráž pri Morave písal 20 ročný, nadaný, senzitívny, temperamentný gymnazista, ktorý mnohé skutočnosti zveličil. V Básniach Kerberos, Cháron, Herodes, zničený Jeruzalem, Cézar na tróne atď. si vypomáhal antickými prímermi, tvoril lyr.epické príbehové básnické črty.

Po rozpade ČS republiky sa Žarnovove básne použili v antičeskej politickej propagande, za to už však nemohol. V to čase už písal inak, prejavom zmeny je zb. Brázda cez úhory (1929). R. 1926 bol vybraný do oficiálnej delegácie, kt. sprevádzala Andreja Hlinku na jeho cestách po centrách sk krajanov v USA, čo mu umožnilo nazrieť do tajov vysokej politiky. Pocítil potrebu nového programu, kt. by zodpovedal novému pohľadu na potreby a možnosti Slovákov. Prikláňa sa k úvahovým monológom. Brázda cez úhory je cyklická skladba, kt. sa skladá zo 4 častí a vstupnej introdukcie, v kt. obrazne načrtáva poslanie skladby a prosí boha, aby mu dodal silu a chuť do ťažkej práce – orby na úhorových priestoroch slovenského ducha. Jednotlivé časti: Mŕtva zem, Na rozcestí, na iných poliach a Nad brázdou vyoranou. V porovnaní s debutom sa výrazne zmenil štýl aj stavba zbierky. Je to súvislá básnická výpoveď, bez strofického členenia. Verše sú kratšie, prúd ich fráz je rytmický, prudký, dôrazný, používa expresívne slová (desivý, chamraď, vycrlá kostra) a syntaktické básnické figúry (anafory, prirovnania atď.). V stavbe veršov prevažuje jambické členenie, rým je pravidelný, výrazný.

Ďalšie zb.: Hlas krvi (1936), Štít (1940) a pred odchodom do emigrácie posledná Mŕtvy (1942). Sú medzi nimy výrazné rozdiely.

Štít: kompozične sa člení na 4 časti.

1. č.: Hodina úzkosti: vyjadruje svoje obavy o národný a mravný vývin Slovákov, dominujú motívy ciest, neistoty, času, rán, klania, sa rodnej zemi.
2. č.: Vavrín
3. č.: Ortieľ
4. č.: Slovenské ráno, niekt. básňami tejto časti (Vstaň, Pane zmŕtvych, Tatry, Moja vlasť, Slovenskéráno) sa približuje ku klasickej jednoduchosti vlasteneckej lyriky, kt. dosiahol čitateľskú popularitu.
Za zb. Štít bol odmenený prvou slovenskou Štátnou cenou za literatúru (dovtedy ČS).

Mŕtvy: tvorivú pohodu narušila smrť 7 roč. syna, kt. nevedel zabrániť ani ako lekár. V snahe dopátrať sa príčiny smrti sa podujal viesť pitvu milovaného dieťaťa. Vznikla zb. Mŕtvy, jedna z najtrúchlivejších skladieb našej lyriky. Zb. obsahuje 12 básní, v mysli sa mu vybavujú predstavy o nestálosti šťastia, o bolestnom údele človeka a neodvratných odchodov do sveta večných tieňov.

Na jar 1943 boli v Katyńskom lese neďaleko Smolenska (dnes Rusko) objavené masové hroby poľských záložných dôstojníkoch. Okolo nich sa strhol rozruch – nemci za ne obvinili Rusov, Rusi Nemcov. Koncom apríla 1943 bolo do Katyńského lesa vyslaných 12 lekárov na prešetrenie času smrti dôstojníkov. Medzi nimi aj profesor František Šubík- básnik Andrej Žarnov. Členovia preskúmali 982 mŕtvol a nezávisle od seba určili termín vrážd na rok 1940, kedy bola Smolenská časť obsadená Sovetskym zväzom. Žarnov 11. mája 1943 predniesol prednášku Pravda o Katyńskom lese, kt. okamžite vytlačili denníky Gardista a Slovák a využili ju na protisovietsku a protikomunistickú kampaň, kt. však tvala len do r. 1945. Bol odovzdaný civilnému súdu a zbavili ho profesúru a verejných funkcií. Bol odsúdený a uväznený v bratislavskej sedrii, neskôr Leopoldove. Po odpykaní trestu pôsobil ako obvodný lekár v Trnave.

V pol. situácii, kt. nastali, nemal šance na lit. Uplatnenie, bol pod stálym policajným dozorom. Priatelia žijúci v exile mu zabezpečili ilegálny prechod s manželkou a synom karolom cez Moravu do Rakúska, istý čas žili v bavorsku, potom v Ríme a natrvalo sa usadili v USA.

Po odchode do emigrácie bol Žarnov vyradený z literárnych učebníc, príručiek, encyklopédií. Systém politickej kontroly likvidoval všetko, čo súviselo s jeho pôsobením a tvorbou. V emigrácii ťažko znášal odlúčenosť od Slovenska. Živil sa lekárskou praxou, literárnej tvorbe sa venoval už len sporadicky. Básne a články uverejňoval v krajanských časopisoch Most (Slovenský žiaľ), Slovák v Amerike, Jednota, Slobodné Slovensko, Hlasy z Ríma.

Žarnov vydal preklad danteho Pekla, Väzenskej balady od Oskara Wilda a výber básní Karola Wojtyli. Z vlastnej tvorby vydal iba jednu zb. Presievač piesku (1978). Obsahuje 28 pôvodných básní a 10 prekladov z anglickej, španielskej, nemeckej a poľskej poézie. V 2 sonetoch 1. časti si pripomenul J.C.Hronského a obraz trpiacej vlasti. Jednu báseň venoval spomienke na mladosť a na priateľa. Cyklus sa uzatvára básňou Kvapka krvi, kt. vznikla r. 1968 na protest proti intervencii vojsk varšavskej zmluvy do ČS. 2. časť má abstraktnejší charakter, poetickým obrazom dáva symbolický charakter. Jemnými pastelovými tónmi vykresľuje lyricko-reflexívne nálady večerného súmraku, posvätného ticha, v kt. si spomína na Štedrý večer.

Literárna tvorba Andreja Žarnova sa vrátila tam, odkiaľ bola násilne vytrhnutá, hoci autor sa tohto návratu nedožil. Zomrel 16. marca 1982 v Poughkeepsie pri New Yorku. Dnes už i historici býv. Sovietskeho zväzu otvorene vyslovujú mená skutočných vinníkov katyńskej masakry. Otvorili sa archívy, spresnili sa údaje, fakty, kompletizovali sa mená obetí. Jednou z nich bol i slovenský lekár a básnik Andrej Žarnov.

Vatra začala vychádzať v Ružomberku ako časopis katolíckej mládeže pod redakčným vedením Karola Sidora a Vlada Šrobára. R. 1920 sa k nim pripojil Augustín Borin. Napriek vyhranenej orientácii sa Vatra neuzatvárala pred nekatolíckymi autormi. Na jej stránkach debutoval Laco Novomeský. Programovo však inklinovala ku katolicizmu. Hoci pre finančné ťažkosti Vatra dosť skoro zanikla (1925), možno ju považovať za východiskovú bázu slovenskej medzivojnovej poézie. Od Vatry viedla priama cesta k Žilinským „postupistom“, kde sa začiatkom 30-tych rokov začala formovať početná katolícka moderna. Ideová a literárna orientácia vatry mala priamy vplyv nn významného, komunistickým režimom prenasledovaného básnika Andreja Žarnova.