O motýľovi Otílii

O vrabcovi Vavrincovi

O psovi Achllesovi čiže o tom, ako som zvieracie báje dopísal- spisovateľ chcel znova napísať báje o Vrabcovi Vavrincovi a O motýľovi Otílii. V tom ho Oľga napomenula, že už tie báje písal. To znamená, že všetky dôležité zvieratká už boli spomenuté a tému vyčerpal.


ROZPRÁVKY NA NITI

O nákazlivom slove- nákazlivé slovo „srdiečko“ sa ľuďom votrelo do úst vtedy, keď to nebolo potrebné a spôsobilo veľa neplechy.

O škaredej princeznej- pre španielskú princeznú našli ženícha a práve zo Slovenska- Janka Valašku. Potešila sa princezná, lebo vedela, že muži na Slovensku sú dobrí manželia. Pred oltárom zistil Jano Valaška, že princezná je škaredá a ušiel. Princezná plakala a pritom spievala pieseň: „Okolo Súče vodenka teče, môj milý povedal, že ma už nechce.“ Pieseň sa preslávila po celom svete, ale Jano valaška ju nepočul lebo sa topil v mori. Ked preskočil vysoké hradby, dopadol rovno do mora. Ked už chcel boj o život vzdať, zbadal loď a doplával na ňu. Odrazu zistil, že to nie je loď, ale kľukový gramofón a z neho sa šírila princeznina pieseň. Pochopil, ako ho miluje a šiel sa s ňou oženiť. Po sobáši si princezná sňala masku a zmenila sa na krásavicu. Keby bol Jano poznal tento španielsky zvyk, nemusel by skákať do mora.

O pomalom predavačovi –Pomalý predavač Matej naponáhlo predával kilo cukru po kockách, ktoré hneď vážil na váhe a za každou počkal, kým sa váha ustáli. Pani Anna Pustovková to už nevydržala, schmatla svoje 3 kocky cukru od predavača a šla sa naňho sťažovať na mestský úrad. Prepustili ho. Ráno si A. Pustovková robila čaj s 1 kockou cukru. Bol sladký presladký a z cukru ani neubudlo. Nakoniec ho používalo celé mesto. Hľadali predavača lebo ho chceli späť. Vypísali oznam, ale márne. A predavač Matej Naponáhlo bol medzi tým v komore a rok rozmýšľal či klinček udrží jeho plášť, keď ho zavesí. A udržal.

O rozprávkovej niti- Krajčír Šimon Nitka zakázal svojím učňom dotýkať sa rozprávkovej nitky v skrini. Učeň Benjamín to hneď porušil a na nitke si púšťal šarkana, kým krajčír pil 1 pivo v krčme, z ktorého bolo 10 pív. Šarkan už bol v nedohľadne a Benjamín ho chcel namotať naspäť. Už mu na niti aj večernica s hviezdami vyhrávali. Už sa vznášal nad ostrovom Borneo, kde nastal poplach lebo pre nich znamenal šarkan nešťastie, ale kto ho zmarí bude kráľom. A to sa podarilo Benjamínovi, kt. sa oženil aj s princeznou a o všetkom napísal krajčírovi. Vrátil mu aj rozprávkové klbko. To sa dostalo do rúk Ľ. Feldekovi a klbko rozvinul cez túto knihu.


ROZPRÁVKY O NÁS

Bezhlavá rozprávka- Deti Ľ. Feldeka chceli rozprávky, ktoré budú aj o nich. Keďže Ľ. F. nevedel o ktorom dieťati má začať, tak začína bezhlavo.

Čo maľovala Oľga- Oľga ešte pred svadbou chcela taký kvet, ktorý mal každý lupienok inej farby. Vyhlásila, že sa vydá iba za toho, kto jej taký kvet zoženie. Ľ. F.prijala za záhradníka, aby jej kvet vypestoval. Podarilo sa mu iba biely. Oľga ho odmietla a on jej na pamiatku daroval vodové farbičky. Na druhý deň poslala Oľga po Ľubomíra, že sa zaňho vydá. Po svadbe mala farebné prsty. Ale kvet bol zasa biely lebo v noci pršalo.

Tri rozprávky o zuboch- Z ústavu ľudového zdravia si žiadali rozprávky o flórových tabletkách, ktoré majú priaznivý účinok na zubnú sklovinu.

Prvá rozprávka o zuboch- Chlapec, ktorý sa volal Martin mal mnoho stoličiek. Jednu mu darovala starká, ostatné mal v ústach na žutie. Stolička, ma ktorej sa knísal sa zlomila a v ústach sa mu stoličky tiež pokazili. Poprosil otca, aby mu stoličku opravil. Mama s ním chcela ísť aj k zubárovi ale on vyhlásil, že sa jeho stoličky zubára boja. A tak mu otec odmietol opraviť stoličku lebo sa bojí stolára. Keď mu nakoniec zubár stoličky na žutie opravil, aj otec mu opravil stoličku na sedenie. Že ste videli ako ju niesol k stolárovi?