Najkrajšia rozprávka na svete- rozprávka o okrúhlom plote, na ktorom šípky navádzali ľudí kráčať stále dokola a prečítať si stále tú istú rozprávku.


ZLATÚŠIK

Prvá kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme počuli volať“ Zlatúšik!“ – Ako sa spisovateľ s kamarátkou Oľgou vybrali k rieka cez most po schodíkoch až dole k sudom od smoly. Stále počuli zvolanie „ Zlatúšik!“, ale nikoho nevideli. Mysleli si, že niekto volá zo suda, ale to boli len oni sami, jeden z jednej strany, druhý z druhej. Potom sa chytili za ruky a šli hľadať toho, kto volal „Zlatúšik!“

Druhá kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme hľadali toho, kto volal“Zlatúšik“, a ako sme sa zľakli pána Lola Materlu- keď na druhý deň sa Zlatúšik neozýval, Ľ. F. a Oľga zosmutneli a začali si preto spievať. Sedeli v záhrade pri orgováne a odrazu sa niekto za plotom ozval: “Kto si to tu spieva?“ Zľakli sa. Na druáhej strane plota bol maliar Lolo Materla a vyliezol po rebríku na plot. Keď ho zbadali, usmiali sa. Z toho usúdili, že aj Zlatúšik sa bojí otázky:“ Kto to tu spieva?“ a treba sa k nemu ozvať inak. Išli za knihovníkom.

Tretia kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme sa radili so starým knihovníkom-Zistili, že Zlatúšik je po česky zlaté prasiatko a to sa podľa knihy zjavuje len po dni pôstu na stene. A spolu s knihovníkom si domysleli, že keď ono vyslovilo svoje meno, tak sa patrí tiež predstaviť. Aj to urobili ,ale zatiaľ sa neobjavil.

Štvrtá kapitola, v ktorej sa veľa nedozvieš- Zlatúšik sa neobjavil ani po pôste.

Piata kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme sa druhý raz radili so starým knihovníkom -Oľga sa má sťahovať do iného mesta a oni sa boja, že sa im už Zlatúšik neukáže keď nebudú spolu. Znova išli za knihovníkom poradiť sa. Poradil im, aby boli trpezlivý.

Šiesta a posledná kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme sa ja a moja najlepšia kamarátka Oľga lúčili a ako sme si sľúbili, že budeme ďalej hľadať Zlatúšika- Oľga spolu s Ľ. F stoja v prázdnom dome a Zlatúšik sa neozýva. Na stanici, keď už Oľga bola vo vlaku ho zrazu počuli , ale nehľadali ho lebo pozerali jeden na druhého a povedali si, že ho budú hľadať ďalej.