MODRÁ KNIHA ROZPRÁVOK
Autor: ĽUBOMÍR FELDEK
Ilustrátor: ALBÍN BRUNOVSKÝ
Typografická úprava: ĽUBOMÍR KRÁTKY
Vydavateľstvo: MLADÉ LETÁ, 1986
Toga –taga-toga –togo, Figa-fúga-tágo-togo,
Jeg er mester Botafogo, ja som figliar Botafogo,
Jeg kan, tro mig på mid ord, ja viem-ak to neviete-
Alle trick på denne Jord. Všetky fígle na svete.
Bábková hra Ľ. Feldeka, z ktorej tieto verše sú sa preslávila aj v Škandinávii. Hans Christian Andersen odporúča naučiť sa ich aj po dánsky, aby každý uveril, že táto hra sa preslávila aj v Dánsku.
Obal knihy s pestrou ilustráciou- kráľovská rodinka s deťmi pod bratislavským hradom. Otec so zeleným vencom nad hlavou (autor Zelenej knihy rozprávok) sedí na kope kníh. Jeho hlava je graficky upravená na foto Ľ. Feldeka. Modrá kniha rozprávok(dalej MKR) patrí už ku klasickým dielam modernej slovenskej literatúry pre deti. Jej texty sú aj vo Vybraných spisoch v pôvodnej podobe, nakoľko jej výnimočná poetika, umelecké a myšlienkové hodnoty a štylisticko jazyková pôsobivosť sú výrečné a jasné. Ľ. Feldek, Ľ. Krátky a Albín Brunovský získali v r. 1974 Cenu vydavateľstva Mladé Letá za spoločný podiel na vynikajúcej súhre literárnej, výtvarnej a grafickej zložky v MKR. MKR získala r.1976 zápis na Čestnú listinu H. Ch. Andersena.
Úvod - prečo sa táto kniha volá Modrá kniha rozprávok:
Chlapcovi sa prisnil sen. Zreferoval ho mame, ale keďže sa pred tým pozrel do okna, poplietol ho. Mama ho povedala otcovi, ale tiež ho ešte viac domotala. Otec spisovateľ ho použil vo svojej knihe. Na hodine vyvolala pani učiteľka chlapca, aby povedal tento sen. Nevedomky ho povedal tak, ako sa mu v skutočnosti prisnil. Pani učiteľka povedala poznámku: „syn autora Zelenej knihy rozprávok a nevie sa naučiť otcovo dielo.“ Aby si ľudia nemysleli, že Ľ. Feldek je autorom ZKR a že má takého syna, tak sa rozhodol, že jeho kniha sa bude volať modrá.
Členenie:
ZVIERACIE BÁJE
O rybe Rebeke - ryba z obrazu visiacom na stene prehovorila vždy, keď išlo o vážnu vec. Je o tom, prečo autor začal písať zvieracie báje. Ryba Rebeka predpovedala svadbu Oľgy a Ľubomíra. Z vďačnosti k nej začal písať zvieracie básne.
O hadovi Hadriánovi –bača, ktorý chcel pre peniaze niečo nové vymyslieť a pri tom stratil svoje ovce. Zistil, že kto sa nepachtí za peniazmi, za tým sa začnú pachtiť ony samy. Dodržal sľub, ktorý dal hadovi Hadriánovi lebo on nie je z tých, ktorý dnes prisahajú a zajtra už na sľub zabudnú.
O medveďovi Medardovi- inžinier Hans Schwibalka ( Jano Švíbalka) mal Švajčiarom zostrojiť medveďa. Oni ho zatiaľ 3 roky zadarmo živili. Po troch rokoch zistili, že medveďa privliekol zo Slovenska.
O kačke Katke- rodičia káčer Donald a kačka Donaldína písali knihu „ O vychovávateľskom majstrovstve“ lebo mali dobre vychovanú dcéru. Medzitým ich kačka Katka zažila nevinné dobrodružstvo, ktoré spôsobilo, že prestali písať knihu.
O komárovi Kolomanovi-štípal deti aj vo dne lebo si obul čižmy, ktoré ho chránili pred rozpálenou pokožkou. Ulakomil sa aj na krv otvorených hodiniek uja spisovateľa a tam ho spolu s deťmi zacvakli. Potom tam brzdil čas detských prázdnin.
O kocúrovi Koceľovi- kocúr, ktorý si našiel malého človiečika.
O bocianovi Bonifácovi-helikoptéra mu zranila krídlo a musel prezimovať u spisovateľa. Bál sa o kamaráta slona v Afrike lebo o ňom nič nevie. Pilot helikoptéry mu slona z Afriky priviezol na Slovensko.
O motýľovi Otílii
O vrabcovi Vavrincovi
O psovi Achllesovi čiže o tom, ako som zvieracie báje dopísal- spisovateľ chcel znova napísať báje o Vrabcovi Vavrincovi a O motýľovi Otílii. V tom ho Oľga napomenula, že už tie báje písal. To znamená, že všetky dôležité zvieratká už boli spomenuté a tému vyčerpal.
ROZPRÁVKY NA NITI
O nákazlivom slove- nákazlivé slovo „srdiečko“ sa ľuďom votrelo do úst vtedy, keď to nebolo potrebné a spôsobilo veľa neplechy.
O škaredej princeznej- pre španielskú princeznú našli ženícha a práve zo Slovenska- Janka Valašku. Potešila sa princezná, lebo vedela, že muži na Slovensku sú dobrí manželia. Pred oltárom zistil Jano Valaška, že princezná je škaredá a ušiel. Princezná plakala a pritom spievala pieseň: „Okolo Súče vodenka teče, môj milý povedal, že ma už nechce.“ Pieseň sa preslávila po celom svete, ale Jano valaška ju nepočul lebo sa topil v mori. Ked preskočil vysoké hradby, dopadol rovno do mora. Ked už chcel boj o život vzdať, zbadal loď a doplával na ňu. Odrazu zistil, že to nie je loď, ale kľukový gramofón a z neho sa šírila princeznina pieseň. Pochopil, ako ho miluje a šiel sa s ňou oženiť. Po sobáši si princezná sňala masku a zmenila sa na krásavicu. Keby bol Jano poznal tento španielsky zvyk, nemusel by skákať do mora.
O pomalom predavačovi –Pomalý predavač Matej naponáhlo predával kilo cukru po kockách, ktoré hneď vážil na váhe a za každou počkal, kým sa váha ustáli. Pani Anna Pustovková to už nevydržala, schmatla svoje 3 kocky cukru od predavača a šla sa naňho sťažovať na mestský úrad. Prepustili ho. Ráno si A. Pustovková robila čaj s 1 kockou cukru. Bol sladký presladký a z cukru ani neubudlo. Nakoniec ho používalo celé mesto. Hľadali predavača lebo ho chceli späť. Vypísali oznam, ale márne. A predavač Matej Naponáhlo bol medzi tým v komore a rok rozmýšľal či klinček udrží jeho plášť, keď ho zavesí. A udržal.
O rozprávkovej niti- Krajčír Šimon Nitka zakázal svojím učňom dotýkať sa rozprávkovej nitky v skrini. Učeň Benjamín to hneď porušil a na nitke si púšťal šarkana, kým krajčír pil 1 pivo v krčme, z ktorého bolo 10 pív. Šarkan už bol v nedohľadne a Benjamín ho chcel namotať naspäť. Už mu na niti aj večernica s hviezdami vyhrávali. Už sa vznášal nad ostrovom Borneo, kde nastal poplach lebo pre nich znamenal šarkan nešťastie, ale kto ho zmarí bude kráľom. A to sa podarilo Benjamínovi, kt. sa oženil aj s princeznou a o všetkom napísal krajčírovi. Vrátil mu aj rozprávkové klbko. To sa dostalo do rúk Ľ. Feldekovi a klbko rozvinul cez túto knihu.
ROZPRÁVKY O NÁS
Bezhlavá rozprávka- Deti Ľ. Feldeka chceli rozprávky, ktoré budú aj o nich. Keďže Ľ. F. nevedel o ktorom dieťati má začať, tak začína bezhlavo.
Čo maľovala Oľga- Oľga ešte pred svadbou chcela taký kvet, ktorý mal každý lupienok inej farby. Vyhlásila, že sa vydá iba za toho, kto jej taký kvet zoženie. Ľ. F.prijala za záhradníka, aby jej kvet vypestoval. Podarilo sa mu iba biely. Oľga ho odmietla a on jej na pamiatku daroval vodové farbičky. Na druhý deň poslala Oľga po Ľubomíra, že sa zaňho vydá. Po svadbe mala farebné prsty. Ale kvet bol zasa biely lebo v noci pršalo.
Tri rozprávky o zuboch- Z ústavu ľudového zdravia si žiadali rozprávky o flórových tabletkách, ktoré majú priaznivý účinok na zubnú sklovinu.
Prvá rozprávka o zuboch- Chlapec, ktorý sa volal Martin mal mnoho stoličiek. Jednu mu darovala starká, ostatné mal v ústach na žutie. Stolička, ma ktorej sa knísal sa zlomila a v ústach sa mu stoličky tiež pokazili. Poprosil otca, aby mu stoličku opravil. Mama s ním chcela ísť aj k zubárovi ale on vyhlásil, že sa jeho stoličky zubára boja. A tak mu otec odmietol opraviť stoličku lebo sa bojí stolára. Keď mu nakoniec zubár stoličky na žutie opravil, aj otec mu opravil stoličku na sedenie. Že ste videli ako ju niesol k stolárovi?
Druhá rozprávka o zuboch- Dievčatko, kt. si neumývalo zuby malo sen. Všetky zuby sa zmenili na zvieratká a túžili po prírode. Jedného dňa ušli a dievčatko namiesto „STRAŠNÉ!“ zvolalo „STJASNÉ!“ lebo nemalo zuby. Keď vstalo hneď si vyčistilo zuby kefkou, ktorá bola pre zvieratká ako voda, les a tráva.
Tretia rozprávka o zuboch- Deti drevorubača Janko a Marienka v lese zablúdili. Našli medovníkový domček, z ktorého jedli medovníky a hoci tam bol potôčik, zuby si neumyli. Zrazu ich zavrela ježibaba Bolesť lebo si neumyli zuby. Oni ju presviedčali ,že ak ich zje s pokazenými zubami, ochorie. Zavolala zubára, kt. im zuby opravil. Chcela urobiť krok k deťom , aôe kroky išli dozadu lebo deti už mali zuby čisté.
Rozprávka o prvom septembri- Martin mal ísť po prvý raz do školy. Aby nezaspal, šiel si ľahnúť k autu, ktoré ho malo trúbením ráno zobudiť. Nemohol zaspať a tak mu auto vrčalo rozprávku. Ráno rodičia zistili, že Martinovi svieti hlava a takto ho nemohli poslať do školy. Našťastie to bol iba sen.
Ľubkina rozprávka- Ľ. F. rozprával Ľubke rozprávku ako išli do lesa mačička a kocúrik a natrafili na veľkú jahodu. Zmysleli si, že im ju odvezie autom Ľubkin otec. Zazvonili a otvorila Ľubka, ktorú poprosili aby zavolala otca. Otec sa jej spýtal :“Čo chceš Ľubka?“ A Ľubka z postieľky zvolala: “Žuvačku!“ A rozprávka bola pokazená. Ľubka zabudla na mačičky v rozprávke a nechala ich stáť pred dverami. Ľ. F. dúfal, že na druhý deň už bude múdrejšia a nezabudne na nich. Ale zasa zabudla. O rok na to pripomenula otcovi, že má tú rozprávku vybrať zo šuflíka a použiť v knihe.“ Tato, čo si na ňu zabudol?“
Roztrhaná rozprávka- Raz Ľ. F. u seba doma rozprával deťom z ulice rozprávku o starom pánovi, ktorý rád zhadzoval svoje veci deťom. Odrazu Ľ. F. zbadal, že deti zmizli. Čakali ho pod oknom a kričali, aby im niečo zhodil. Nemal veľmi čo, tak potrhal rozprávku o starom pánovi a hodil ju natešeným deťom. Ostatné rozprávky skryla Oľga a dala mu ich až pred uzávierkou a nemohol ich poukladať, tak im dal názov Rôzne rozprávky.
RÔZNE ROZPRÁVKY
Zo života zrkadiel- Pozorovanie života zrkadiel: vodné zrkadlo, obyčajné zrkadlo, papierové zrkadlo.
Barón Bas Barytón- barón stratil svoj jediný dukát v tráve. Onedlho mu vyrástol krík plný dukátov. Pri ceste do banky ho prepadli zbojníci. Vzali mu dukáty a hodili ho do priepasti. Pri lete dolu písal list na rozlúčku. Odrazu ho pierko, ktorým písal vynášalo lebo bol malý a ľahký. Vyniesol sa ponad morské oko schmatol slnečné lúče a prekabátil zbojníkov. Tí skočili za zlatými prútmi do morského oka. Barón uchmatol svoje dukáty a utekal domov ich posadiť. Nič mu nevyrástlo, iba ten jeden dukát mu zostal vo vrecku.
Ako mal gašparko slona- O gašparkovi, ktorému omylom poštou zaslali slona a on v ňom býval. V čase vojny s ním vyhral a od kráľa si odniesol 2 vagóny zlata. Za ne dal slonovi urobiť náušnice lebo slonovi po vojne zostali 2 diery v ušiach. Jedného dňa slon zmizol a gašparko ho objavil už len v časopise ako sedí na lodi do Afriky a píše pohľadnice.
Rozprávka zo smetiska- Ľudia sa rozhodli, že spália horu odpadkov, ktorá im zacláňala slnce. Predmety zo smetiska sa dohodli, že utečú. Ráno prišli k hore francúzky horolezci a krútili hlavami, čo je to za horu.
Stratená princezná- Rozprávková detektívka. Kráľovnej Eulálii sa stále niečo sníva.
Kúzelník a kvetinárka- Kúzelníkovi odfúkol cylinder vietor. Bez neho nemal peniaze ani na stravu. Cylinder pristál v kvetinárstve pani Ramony. Z nej sa potom stala klobučníčka lebo z cylindra sa stal kvetináč a z neho vyrastali krásne klobúky. Nakoniec ho kúzelník v klobučníctve našiel a klobučníčku si vzal za ženu.
Meluzína Jozefína
O chodiacej chalupe- Dvaja mocní kamaráti Ďuro a Jano ukradli v Žiline arkádu-laubňu. Podľa nich to bola chalupa, popod ktorú sa dá chodiť. Preniesli ju až na Terchovú vedľa Chvastekovej krčmy. Tam ju prepili. Ráno krčmár našiel žilinského fojta Petra Poláka a jeho ženu. Krčmár ich presvedčil, že chalupa dostala nohy a preniesla ich sem a ešte im aj narobila dlh lebo prepila 49 dukátov. Fojt dlh vyplatil, chalupu im nechal. Krčmár ju zabil do zeme aby náhodou neušla.
Najkrajšia rozprávka na svete- rozprávka o okrúhlom plote, na ktorom šípky navádzali ľudí kráčať stále dokola a prečítať si stále tú istú rozprávku.
ZLATÚŠIK
Prvá kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme počuli volať“ Zlatúšik!“ – Ako sa spisovateľ s kamarátkou Oľgou vybrali k rieka cez most po schodíkoch až dole k sudom od smoly. Stále počuli zvolanie „ Zlatúšik!“, ale nikoho nevideli. Mysleli si, že niekto volá zo suda, ale to boli len oni sami, jeden z jednej strany, druhý z druhej. Potom sa chytili za ruky a šli hľadať toho, kto volal „Zlatúšik!“
Druhá kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme hľadali toho, kto volal“Zlatúšik“, a ako sme sa zľakli pána Lola Materlu- keď na druhý deň sa Zlatúšik neozýval, Ľ. F. a Oľga zosmutneli a začali si preto spievať. Sedeli v záhrade pri orgováne a odrazu sa niekto za plotom ozval: “Kto si to tu spieva?“ Zľakli sa. Na druáhej strane plota bol maliar Lolo Materla a vyliezol po rebríku na plot. Keď ho zbadali, usmiali sa. Z toho usúdili, že aj Zlatúšik sa bojí otázky:“ Kto to tu spieva?“ a treba sa k nemu ozvať inak. Išli za knihovníkom.
Tretia kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme sa radili so starým knihovníkom-Zistili, že Zlatúšik je po česky zlaté prasiatko a to sa podľa knihy zjavuje len po dni pôstu na stene. A spolu s knihovníkom si domysleli, že keď ono vyslovilo svoje meno, tak sa patrí tiež predstaviť. Aj to urobili ,ale zatiaľ sa neobjavil.
Štvrtá kapitola, v ktorej sa veľa nedozvieš- Zlatúšik sa neobjavil ani po pôste.
Piata kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme sa druhý raz radili so starým knihovníkom -Oľga sa má sťahovať do iného mesta a oni sa boja, že sa im už Zlatúšik neukáže keď nebudú spolu. Znova išli za knihovníkom poradiť sa. Poradil im, aby boli trpezlivý.
Šiesta a posledná kapitola, v ktorej sa dozvieš o tom, ako sme sa ja a moja najlepšia kamarátka Oľga lúčili a ako sme si sľúbili, že budeme ďalej hľadať Zlatúšika- Oľga spolu s Ľ. F stoja v prázdnom dome a Zlatúšik sa neozýva. Na stanici, keď už Oľga bola vo vlaku ho zrazu počuli , ale nehľadali ho lebo pozerali jeden na druhého a povedali si, že ho budú hľadať ďalej.
