Realizmus v slovenskej literatúte

(výklad o pohľadoch na lásku v tomto období)

Realizmus ako štýl sa v slovenskej literatúre objavuje v časovom období približne od roku 1880 do začiatku prvej svetovej vojny a čiastočne i počas nej. Táto etapa je na Slovensku charakteristická problémami v oblasti národného života, autori sa preto zameriavali na riešenie národnostnej otázky, popritom však zobrazovali i spoločenský a kultúrny život jednoduchého ľudu a zemianstva. V pozadí neostali ani tradičné témy. Jednou z nich je napríklad láska. Možno povedať, že každý autor pristupoval k spracovaniu tohto námetu inak. Spoločným znakom však je, že láska je vždy vedľjašou témou literárnych diel tejto doby. Napríklad Pavol Országh Hviezdoslav vo svojom diele Ežo Vlkolinský vyzvihuje čistú lásku Eža a Žofky Bockovie, ktorá prekonala aj problém ich nerovnakého spoločenského postavenia. Z tohto dôvodu sa Ežo poháda so svojou matkou Esterou, pyšnou zemiankou. Tá nie je ochotná prijať do svojej rodiny sedliacke dievča, preto Eža vydedí. Ežo sa cez to prenesie, ožení sa so Žofkou a nič nebráni ich šťastiu. Ich syn Benko nakoniec zmieri znepriatelené strany a príbeh končí šťastne. Autor chcel v tomto epose poukázať najmä na rozpory medzi zemianstvom a sedliactvom. Jozef Gregor Tajovský zase poukazuje v dráme Statky-zmätky na manželstvo bez lásky uzavreté len pre vidinu majetku. Ostro kritizuje a odsudzuje tento spôsob konania. Hlavní hrdinovia Ďuro Ľavko a Zuzka Kamenská sa zoberú,no ich život nie je šťastný, pretože ich manželstvo je založené na nesprávnych hodnotách. Obom tento vzťah zničí život.
Slovo láska je skloňované i v poviedke Martina Kukučína Mladé letá. Jej dej je založený na konflikte dvoch študentov Miška Jahodu a Ferka Putorisa, ktorí sa zaľúbia do toho istého dievčaťa-učiteľovej dcéry Eleny Zvarinovej. Svoje zámery zastierajú priazňou k jej mladšiemu bratovi. Ich ľúbostné vzplanutie sa však čoskoro ukáže ako beznádejné, no zostane im krásna spomienka na mladosť a prvú lásku. Ponímanie lásky týchto troch autorov je rozdielne. Zatiaľ čo Hviezdoslav ju použil ako prostriedok na zblíženie dvoch spoločenských vrstiev, Tajovský v nej vidí neoddeliteľnú súčasť manželstva a šťastia. Kukučín zase poukazuje na to, že láska kráča ruka v ruke s mladosťou.