V novele Susedia autor opisuje život obyvateľov dediny Závodie, kam prišla nemecká branná moc. Čiže sa príbeh odohráva počas druhej svetovej vojny. Je to obdobie prenasledovania Židov, obdobie vraždenia, útlaku... Zameriava sa na vnútorné zobrazenie postáv, na ich psychiku, myslenie.

Do dediny Závodie prichádza nemecká branná moc. Veliteľ nemeckých vojsk, kapitál Iffland, zajme otcov partizánov, prenasleduje partizánov, prenasleduje židovskú rodinu Schnitzerovcov, ktorých schovávala vo svojom dome rodina Letanovských. Prenasleduje aj ich, aj ich susedov Bernadičovcov, ktorým chýba dcéra Marka. Išla varovať židovskú rodinu, no partizáni ju nepustili naspäť. Kapitán si vo svojej hlave vytvára rozličné konšpirácie, ktoré si myslí, že sa dejú v dedine. Hovorí o spravodlivosti nemeckých vojsk, ale koná v rozpore s hovoreným. Už pomaly sám nevie, čo je správne a čo nie. Rabuje domy, zabije matku a dcéru jedného z partizánov, vešia ľudí pre výstrahu, ale jeho svedomie sa búri. Častokrát sa sám seba spytuje, či je to naozaj správne. Pochybuje o svojich rozhodnutiach. Preto aj nechá ujsť ženu Žida a pociťuje až škodoradosť, keď ju prikáže predviesť a vie, že jeho príkaz nebude splnený, pretože je nezmyselný, keďže ona ušla. Rozmýšľa o popravení farára, no nechá ho žiť, aj keď tuší, že ho farár klame a zavádza. Možno, že podvedome rešpektuje „vyššiu“ autoritu ako vojenskú, len si to nechce pripustiť. Alebo mu už vojna úplne zničila duševné zdravie.

Letanovský prechováva Židov nie z lásky k blížnemu, ale preto, že mu za to sľúbili peniaze. Ulakomil sa na ľudské nešťastie. A navyše je aj zbabelý, pretože sa sám udá, že ich prechovával, no nedokáže sa s tým priznať vlastnej rodine, ktorá z toho viní ich susedov, Bernadičovcov. Myslí si, že tým, že sa sám udá, tak sa mu nič nestane. No zmýlil sa. Lenže asi ako každý, aj on má svedomie, pretože pošle Marku Bernadičovú, aby varovala Židov, že ich „niekto“ udal. A keď sa ona nevráti, pociťuje výčitky, trápi sa, čo sa jej asi stalo. Možno, že to bol on, kto udal dedinských partizánov a má tak na svedomí ich rodiny. Ešte pred odchodom vojsk z dediny sa kapitán rozhodne ho obesiť a rodiny partizánov sa tomu musia prizerať.

Partizánov autor opisuje ako ľudí, ktorí sú ochotní aj zomrieť, len aby mohli zabiť „švábov“, ako nazývajú nemecké vojská. Pri ich opise sa podrobnejšie zaoberá tým, ktorý z nich má čo oblečené a obuté. Kladie dôraz na detail. Povedala by som, že ich stotožňuje alebo ich aspoň prirovnáva k statočným slovenským junákom, ako v básni Mor ho!, ktorí sa tiež bili za slobodu slovenského národa, keď im presne tie slová vkladá do úst. Konajú možno aj kruto, keď vydajú Židov, no konajú v rámci ochrany svojich rodín a partizánskych skupín. Volia menšie zlo (radšej vydajú ich, ako by ich mali zajať všetkých), aj keď je ťažko povedať, čo je väčšie a čo menšie zlo a či vôbec zlo možno deliť na menšie a väčšie, pretože zlo je vždy zlo.

V diele nájdeme aj začínajúci motív lásky rodiacej sa medzi mladou Markou a Tesárom. Práve vinou Letanovského mladšieho sa aj rozišli, pretože začal viniť Bernadičovcov zo smrti jeho otca a Marka sa ho vždy zastávala. Jej snahou aj ostal živý, pretože ju uznávali, lebo bola vo vojne s nimi, s partizánmi. Autor nechal otvorený záver a je na čitateľovi, či sa rozhodne, že sa napraví krivda voči otcovi Marky a vlastne aj voči samotnej Marke – lebo jej nebolo umožnené dokončiť štúdium, ktorý bol prenasledovaný za udavačstvo, už po vojne a práve synom Letanovského, teda či si bude myslieť, že Tesár volá Letanovskému, aby mu to prezradil, že to jeho otec bol zradca, alebo že volá nejakej inej osobe z osobných dôvodov.

Celkovo si myslím, že autor chcel cestou tohto diela poukázať na nezmyselnosť, krutosť vojny, na smútok a žiaľ, čo vyvoláva. Možno, že chcel, aby si ľudia vstúpili do svedomia a začali sa viac zaujímať o druhých, o susedov alebo o hocikoho, komu sa deje krivda. Vidíme, že nie je správne odsúdiť človeka len na základe domnienok, ale treba si to aj overiť. Ako aj v tomto diele, nespravodlivé upodozrievanie malo nepriaznivé dôsledky aj pre potomkov rodiny Bernadiča, keďže museli utekať pred Letanovským a aj pre Letanovského potomkov, pretože nenávideli, a tak nepoznali, čo je to mať rád..