Dej:

Dej nie je v celosti, ale je popretŕhaný na menšie prelínajúce sa útržky. Často sa dozvedáme o veciach, ktoré ešte neboli vysvetlené.

Yossarian si žil na Pianose celkom pokojným životom okrem času, keď lietal. Yossarian bol v nemocnici, pretože sa sťažoval doktorom, že ho bolí pečeň. Oni si mysleli, že sa z toho vykľuje žltačka. V skutočnosti ho pečen nebolela, len v nemocnici mu bolo dobre a nič mu nechýbalo. Keď sa rozhodol, že ostane v nemocnici, začal písať listy svojim známym. Písal, že leží v nemocnici, ale neprezradil príčinu. Po chvíli dostal lepší nápad a písal, že odchádza na veľmi nebezpečnú akciu. Popri tom musel cenzurovať listy, kôli Hlave 22. Hlava XXII vojenských predpisov nariaďovala, aby sa na každý cenzurovaný list podpísal cenzurujúci dôstojník. Yossarian väčšinu listov vôbec nečítal. Tie, čo nečítal podpisoval svojím menom. Listy, ktoré ozaj prečítal, podpisoval ako „Washington Irving“, alebo opačne „Irving Washington“. Po čase im do izby priviezli Texasana a bieleho muža. Z Texasana sa vykľul dobromyseľný, veľkodušný a príjemný spoločník. O tri dni ho mali všetci plné zuby. V nemocnici sa objavuje postava vojaka v bielom. Bol to takmer na smrť popálený vojak v obväzoch. Muži z jeho prítomnosti šaleli, pretože predstavoval presne to, čo sa im mohlo ľahko stať. Vojak v bielom po čase zomrel.

Po návrate z nemocnice plukovník Clevinger zvyšuje nálety na 50. Nálety zvýšil až po tom, čo sa zozbieralo dosť letcov na nové posádky, ktorí túžobne čakali na odveľovací rozkaz.

Do základne prišiel jeden vojak, ktorý umrel skôr, ako sa stihol prihlásiť k letu a tak nemohli robiť nič s jeho vecami, ktoré boli v Yossarionovom stane.

Na základni bola malá ošetrovateľská nemocnica, kde pracovali Gus a Wes. Boli to dvaja ošetrovatelia, ktorí medicínu povýšili na exsaktnú vedu. Gus a Wes každého okrem Yossariana, ktorý mal teplotu nad 38,8 posielali do nemocnice. Tých, ktorý mali 38,8 ich posielali naspäť s tym, aby sa vrátili o hodinu si opäť premerať teplotu.

Zvyšok kapitoly sa zaoberá zisťovaním, kto je T. S. Eliot, ktorého spomenul Wintergreen keď odpočúval hovor. Na druhej strane v Ríme sa rozprávali plukovník Cargill s generálom Peckemom,ktorý sa opýtal, ktorý básnik prišiel k peniazom… a v tom nečakane sa ozvalo z veliteľstva 27. armady T. S. Eliot. Vysvetľovali si to všeliako. Napr.: že to bude dajaký nový kód, alebo čosi ako heslo dňa…

Medzi tým sa Yossarian snaží dostať seba a svojích priateľov z dosahu vojny. Snažil sa presvedčiť doktora Daneeka, že jeho priateľ Orr je blázon, aby ho preradil. No on trvá na tom, aby prišiel Orr sám požiadať o preradenie. Yossarian sa dozvedá o Hlave XXII, ktorá hovorí, že každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon a preto ho nemože preradiť.

Mŕtvy v Yossarianovom stane bol symbolom smrti a zabudnutia, ktorého sa všetci báli a nikto nemienil riešiť situáciu s jeho vecami. Yossarian, však vedel veľmi dobre, kto bol Mudd. Mudd bol neznámy vojak, ktorý vôbec nemal šancu a to bolo to jediné, čo sa dalo povedať o všetkých neznámych vojakoch. Jednoducho museli zomrieť.

Do života vojakov náhle zasiahne nálet na Bolognu. Mala to byť veľmi nebezpečná akcia a plukovník Cathcart sám prihlásil svojich mužov, aby sa vytiahol. Pred náletom na Bolognu zavreli zdravotnícky stan, aby nikto nemohol náhodne ochorieť. Nálet na Bolognu sa však odkladal viac ako 6 týždňov. Vojaci už znenávideli tenkú červenú stužku označujúcu líniu bombardovania. Jedného dňa však bolo jasné, že poletia. V noci sa teda Yossarian rozhodol, že prepíše v mapách bojovú líniu za Bolognu. Po jeho čine sa radovali vojaci, ale aj Cathcart a dokonca Peckem dostal medailu. Yossarian prezradil Clevingerovi, čo urobil. On mu za to strašne vynadal kladúc mu na srdce osud úbohých pešiakov, ktorí zostali bez leteckej podpory. Nastal deň náletu na Bolognu a Yossarian preukázal toľko odvahy, že vytrhol slúchadlo v nose lietadla a nariadil návrat. Bologna bola vyhliadkový let. Druhý nálet však bol hotovým peklom. Mal veľký strach o Orra. Počkal, kým sa vráti a okamžite odletel na mimoriadnu dovolenku do Ríma, kde spoznal krásnu Lucianu. Raz v nemocnici musel Yossarian predstierať na rozkaz doktorov, že je niekto druhý, pretože prisla na návštevu rodina vojaka, ktorý zomrel. Doktori vymenili len karty a poučili Yossariana. No psychiater, ktorý si ho zobral na starosť poslal miesto neho domov iného vojaka s tým, že je to skutočný blázon. Yossariana skoro porazilo.

Po nálete na Avignon tesne pred letiskom zmizne z ničoho nič Clevingerovo lietadlo v bielom mraku.

Po dlhom trápení nastáva zvrat v Natelyho ľúbostnom živote. Vyslobodí svoju pobehlicu z „práce“ a nechá ju vyspať sa. Ona sa doňho bláznivo zamiluje. Aj Yossarian si pokojne začal užívať so Zuzanou Ducketovou. Jedného dňa na pláži McWatt robil zvyčajné kúsky a ako tak prelietaval nízko ponad pláž, na plošinu vybehol Kid, aby mu zamával. Zlý odhad spôsobil, že lietadlo kleslo nižšie a Kid zahynul. McWatt vyhodil posádku s padákmi a zabil sa s lietadlom na skale.

Yossariana sa stále viac zmocňoval pocit, že svoju partiu života prehral. Najmä po Natelyho smrti. Rozhodne sa teda nelietať. Chodí s pištoľou a pospiatky. Išiel do Ríma povedať o Natelym jeho pobehlici a ona ho dokaličila. Napriek tomu chce zo zrúcaného mesta zachrániť jej malú sestru. No nepodarí sa mu to.

Aarfy v Ríme znásilní a vyhodí z okna dievča. V tom pribehne Yossarian a začne naňho vrieskať, že už poňho ide polícia. Oni však idú po Yossariana. Odchodom do Ríma bez priepustky dal konečne Cathcartovi zámienku na zatknutie. Plukovník si ho dá nakoniec zavolať a obviní z úpadku morálky. Navrhnú mu s podplukovníkom Kornom kompromis. Musí si ich obľúbiť a oni ho pošlú domov. Yossarian s tým súhlasi. No v zápätí si spomýna na všetky útrapy, ktoré prežil. Korn šikovne po tábore rozchýri, že Yossarian ich bránil pred nemeckým špiónom. A urobí z neho hrdinu. Kaplán ho navštívi v nemocnici a on sa mu zverí s dohodou. Kaplán mu zas povie, že nechali zmiznúť Dunbara, a že Orr doplával na gumenom člne do Švédska a nezostrelili ho ako si mysleli. Preto stále žiadal Yossariana, aby s ním letel. Do nemocnice príde za ním major Danby a najprv prehovára Yossariana, aby sa vzdal myšlienky ujsť do Švédska. Nakoniec ho Yossarian presvedčí a pomáha mu utiecť. Za dverami ho čaká Natelyho pobehlica. Nôž ho minie o vlások a on sa vydá na útek.

Autor poskytuje tento optimistický koniec ako nádej na normálnu budúcnosť v tomto nenormálnom svete.

Yossarian, blázon, sa teda prejavuje ako jediný normálny človek so zdravým pudom sebazáchovy.