DRAMATICKÁ TVORBA:

Jozef Gregor-Tajovský je naším najlepším dramatickým predstaviteľ realizmu a naturalizmu. V prvom období tvorby sa zameral na problematiku slovenskej dediny, kde načerpal psychologické konflikty vyplývajúce predovšetkým zo sociálno-ekonomického zbedačovania. Z dedinského prostredia sú hry Ženský zákon, Nový život, Statky-zmätky, ako aj jednoaktovky Matka, Tma, Hriech a V službe. Dobrá Tajovského analýza vtedajšej situácie, schopnosť verne zachytiť ľudovú reč, vykreslenie skutočnej reality života a záujem o najpálčivejšie otázky urobili z tohto dramatika jedného z popredných predstaviteľov novej generácie. Pre divadelné hry J. G. Tajovského je príznačné sociálne videnie skutočnosti. Jeho sústredenie na reálne deje, na dôkladnú psychologickú a sociálnu charakteristiku znamenalo príklon k realistickej línii v literatúre. V hrách kritizuje okrem iného mamonárstvo, hašterivosť, závisť, alkoholizmus a ľahtikárstvo, ktoré sú príčinou mravného aj ekonomického úpadku na dedine. Tajovský v hrách využil príslovia, porekadlá, ľudovú piesne, čím vyjadril názory a filozofiu prostých ľudí. Po vzniku Česko-slovenska napísal ešte viacero hier s historickou tematikou a zo salónneho prostredia. Z histórie povstania rokov 1848/1849 je hra Smrť Ďurka Langsfelda, z čias 1. svetovej vojny sú Blúznivci a Hrdina , súčasné témy sa rozoberajú napríklad v komédií Jej prvý román. Jeho hry patria podnes spomedzi staršej dramatickej literatúry medzi tie najhranejšie. Jeho najhranejšie hry sú veselohry Ženský zákon a Statky – zmätky.

POVIEDKOVÁ TVORBA:

Po nevydarených básnických pokusoch sa venoval písaniu realistických čŕt a poviedok. Svoje prvotiny zaradil do dvoch zbierok Omrvinky a Z dediny. Dej sa sústreďuje okolo určitej postavy či príbehu, charakteristický je nový obraz dediny, pre ktorý je príznačná predovšetkým sociálne skutočnosť. Ďalšie poviedky, v ktorých rozoberá zlý sociálny život, vychádzajú postupne v zbierkach Spod kosy, Zbohom, Tŕpky, Besednice, Rozprávky z Ruska…

Poviedky J. G. Tajovského sú umeleckým obrazom urážaných, trpiacich a ponížených, sú umeleckou obžalobou nespravodlivého spoločenského systému, svojím dielom chce burcovať a budiť súcit. Odrážajú sa v nich všetky problémy nášho národného života: sociálna otázka, maďarizácia, vysťahovalectvo, postavenie inteligencie v národnom živote, voľby, vojna a pod.

Z prvotín sú najvýraznejšie poviedky zachytávajúce spoločenské zlá Maco Mlieč a Apoliena a spomienkové dielka na bezstarostné roky detstva v starootcovskom dome (Do konca, Žliebky, Prvé hodinky, Do kúpeľa…). V novelách, črtách a postrehoch vykreslil portréty z ľudového dedinského aj panského prostredia. Pre črty a poviedky J. G. Tajovského je veľmi typická umelecká skratka v charakteristike postáv i v deji. Ďalším charakteristickým znakom jeho štýlu je priame rozprávanie, významnú úlohu má dialóg. Používa čistú ľudovú reč, presýtenú prísloviami, porekadlami a ľudovými zvratmi.