Tvorba Jozefa Gregora-Tajovského

PRÓZA

1893 – Na mylných cestách, prozaický debut,
1896 – Čarodejné drevo,
1896 – Starého otca rozpomienky,
1896 / 1900 – Rozprávky pre ľud,
1897 – Ferko,
1897 – Rozpomienka,
1897 – Omrvinky
1897 – Z dediny
1898 – Jastraby
1900 – Rozprávky
1901 – Úžerník a iné články
1902 - Mládenci,
1903 – Maco Mlieč,
1903 – Apoliena,
1904 – Nové časy,
1904 – Besednice,
1907 – Smutné nôty,
1908 – Mamka Pôstková,
1909 – Horký chlieb,
1909 – Na chlieb,
1909 – Mišo,
1910 – Umrel Tomášik,
1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla!,
1910 – Spod kosy,
1911 – Tŕpky,
1911 – Jano Mráz,
1911 – Kosec Môcik,
1912 – Slovenské obrázky,
1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany,
1918 – Malý slovenský zemepis, dielo napísané v ruskom zajatí,
1919 – Prvý máj,
1919 – Rozprávky z Ruska, próza s vojnovou tematikou,
1920 – Na front a iné rozprávky,
1920 – Rozprávky o československých légiách v Rusku

DRÁMA

1896 – Anička, divadelná hra (nepublikovaná),
1898 – Sľuby, divadelná hra,
1898 – Konačka, divadelná hra (nepublikovaná),
1898 – Jej budúci, divadelná hra (nepublikovaná),
1899 – Námluvy, divadelná hra (nepublikovaná),
1900 – Ženský zákon, divadelná hra,
1901 – Nový život, dráma,
1903 – Medveď, dráma,
1906 – Matka, aktovka,
1909 – Statky-zmätky, divadelná hra,
1911 – V službe, divadelná hra,
1911 – Hriech, dráma,
1912 – Tma, aktovka (pôvodný názov Medzník, vydané v roku 1907),
1915 – Tragik z prinútenia, dráma,
1915 – Jubileum, dráma,
1922 – Sova Zuza, bábková hra (Slovenské pohľady),
1923 – Smrť Ďurka Langsfelda, historická divadelná hra,
1930 – Jej prvý román, komédia,
1934 – Blúznivci, historická divadelná hra,
1934 / 1935 – Sokolská rodina, veselohra (doteraz nebola uvedená),
1938 – Hrdina, historická divadelná hra,

ZNAKY TVORBY J.G. TAJOVSKÉHO

Jeho sústredenie na reálne deje, na dôkladnú psychologickú a sociálnu charakteristiku znamenalo príklon k realistickej línii v literatúre. Používal prenikavú kritickorealistickú metódu. Patril do druhej vlny slovenskeho realizmu, to znamená, že bol kritikom, no líšil sa od iných, pretože za biedu slovenského ľudu nevinil len systém, panstvo, maďarizáciu..., no tam kde si ľudia samy môžu za svoju chudobu, stáva sa ich neúprosným kritikom, kritizujúcim ich slabosti a chyby.

V literatúre rozvíjal prozaickú i dramatickú tvorbu. Naplno rozvinul žáner poviedky a črty a doslova zakladateľský význam má jeho dramatická tvorba, čím iniciatívne pôsobil na ďalší literárny vývin. Jozef Gregor Tajovský hlboko vnikol do problémov, ktoré trápili slovenský ľud. Kritizuje pasivitu, národnú nevyhranenosť, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelanie, ľudské chyby, poukazuje na rozdiely medzi vrstvami. Starootcovský dom sa stal pre neho miestom, kde pochopil mravné a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo najmä v tej časti jeho prózy, v ktorej sa vracal k spomienkam a zážitkom z tohto obdobia, ale aj v iný dielach. Zážitky z dediny neskôr, už ako dospelý človek a spisovateľ využil ako námet na mnohé poviedky a diela. Z tohto prostredia vyťažil originálne, no typické, rýdzo slovenské, postavy a deje, zaoberá sa dennými skúsenosťami, situáciami. pravdivou cestou; výstižným opisovaním celej situácie a prísnosti života, jeho tvrdej každodennej skutočnosti; sa snažil priviesť čitateľa k národnému povedomiu, hrdosti, snažil sa ho prinútiť zamyslieť sa nad jeho chybami a hriechmi. Je tu výrazná absencia heroických postojov a náznakov, výnimočných dejov a osôb. Tajovský v dielach využil príslovia, porekadlá, ľudovú piesne, čím vyjadril názory a filozofiu prostých ľudí. Tajovský uviedol do literatúry postavy a problémy zo sveta najbiednejších, ktoré zatiaľ jej pozornosti unikali.DRAMATICKÁ TVORBA:

Jozef Gregor-Tajovský je naším najlepším dramatickým predstaviteľ realizmu a naturalizmu. V prvom období tvorby sa zameral na problematiku slovenskej dediny, kde načerpal psychologické konflikty vyplývajúce predovšetkým zo sociálno-ekonomického zbedačovania. Z dedinského prostredia sú hry Ženský zákon, Nový život, Statky-zmätky, ako aj jednoaktovky Matka, Tma, Hriech a V službe. Dobrá Tajovského analýza vtedajšej situácie, schopnosť verne zachytiť ľudovú reč, vykreslenie skutočnej reality života a záujem o najpálčivejšie otázky urobili z tohto dramatika jedného z popredných predstaviteľov novej generácie. Pre divadelné hry J. G. Tajovského je príznačné sociálne videnie skutočnosti. Jeho sústredenie na reálne deje, na dôkladnú psychologickú a sociálnu charakteristiku znamenalo príklon k realistickej línii v literatúre. V hrách kritizuje okrem iného mamonárstvo, hašterivosť, závisť, alkoholizmus a ľahtikárstvo, ktoré sú príčinou mravného aj ekonomického úpadku na dedine. Tajovský v hrách využil príslovia, porekadlá, ľudovú piesne, čím vyjadril názory a filozofiu prostých ľudí. Po vzniku Česko-slovenska napísal ešte viacero hier s historickou tematikou a zo salónneho prostredia. Z histórie povstania rokov 1848/1849 je hra Smrť Ďurka Langsfelda, z čias 1. svetovej vojny sú Blúznivci a Hrdina , súčasné témy sa rozoberajú napríklad v komédií Jej prvý román. Jeho hry patria podnes spomedzi staršej dramatickej literatúry medzi tie najhranejšie. Jeho najhranejšie hry sú veselohry Ženský zákon a Statky – zmätky.

POVIEDKOVÁ TVORBA:

Po nevydarených básnických pokusoch sa venoval písaniu realistických čŕt a poviedok. Svoje prvotiny zaradil do dvoch zbierok Omrvinky a Z dediny. Dej sa sústreďuje okolo určitej postavy či príbehu, charakteristický je nový obraz dediny, pre ktorý je príznačná predovšetkým sociálne skutočnosť. Ďalšie poviedky, v ktorých rozoberá zlý sociálny život, vychádzajú postupne v zbierkach Spod kosy, Zbohom, Tŕpky, Besednice, Rozprávky z Ruska…

Poviedky J. G. Tajovského sú umeleckým obrazom urážaných, trpiacich a ponížených, sú umeleckou obžalobou nespravodlivého spoločenského systému, svojím dielom chce burcovať a budiť súcit. Odrážajú sa v nich všetky problémy nášho národného života: sociálna otázka, maďarizácia, vysťahovalectvo, postavenie inteligencie v národnom živote, voľby, vojna a pod.

Z prvotín sú najvýraznejšie poviedky zachytávajúce spoločenské zlá Maco Mlieč a Apoliena a spomienkové dielka na bezstarostné roky detstva v starootcovskom dome (Do konca, Žliebky, Prvé hodinky, Do kúpeľa…). V novelách, črtách a postrehoch vykreslil portréty z ľudového dedinského aj panského prostredia. Pre črty a poviedky J. G. Tajovského je veľmi typická umelecká skratka v charakteristike postáv i v deji. Ďalším charakteristickým znakom jeho štýlu je priame rozprávanie, významnú úlohu má dialóg. Používa čistú ľudovú reč, presýtenú prísloviami, porekadlami a ľudovými zvratmi.