PRÓZA

1893 – Na mylných cestách, prozaický debut,
1896 – Čarodejné drevo,
1896 – Starého otca rozpomienky,
1896 / 1900 – Rozprávky pre ľud,
1897 – Ferko,
1897 – Rozpomienka,
1897 – Omrvinky
1897 – Z dediny
1898 – Jastraby
1900 – Rozprávky
1901 – Úžerník a iné články
1902 - Mládenci,
1903 – Maco Mlieč,
1903 – Apoliena,
1904 – Nové časy,
1904 – Besednice,
1907 – Smutné nôty,
1908 – Mamka Pôstková,
1909 – Horký chlieb,
1909 – Na chlieb,
1909 – Mišo,
1910 – Umrel Tomášik,
1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla!,
1910 – Spod kosy,
1911 – Tŕpky,
1911 – Jano Mráz,
1911 – Kosec Môcik,
1912 – Slovenské obrázky,
1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany,
1918 – Malý slovenský zemepis, dielo napísané v ruskom zajatí,
1919 – Prvý máj,
1919 – Rozprávky z Ruska, próza s vojnovou tematikou,
1920 – Na front a iné rozprávky,
1920 – Rozprávky o československých légiách v Rusku

DRÁMA

1896 – Anička, divadelná hra (nepublikovaná),
1898 – Sľuby, divadelná hra,
1898 – Konačka, divadelná hra (nepublikovaná),
1898 – Jej budúci, divadelná hra (nepublikovaná),
1899 – Námluvy, divadelná hra (nepublikovaná),
1900 – Ženský zákon, divadelná hra,
1901 – Nový život, dráma,
1903 – Medveď, dráma,
1906 – Matka, aktovka,
1909 – Statky-zmätky, divadelná hra,
1911 – V službe, divadelná hra,
1911 – Hriech, dráma,
1912 – Tma, aktovka (pôvodný názov Medzník, vydané v roku 1907),
1915 – Tragik z prinútenia, dráma,
1915 – Jubileum, dráma,
1922 – Sova Zuza, bábková hra (Slovenské pohľady),
1923 – Smrť Ďurka Langsfelda, historická divadelná hra,
1930 – Jej prvý román, komédia,
1934 – Blúznivci, historická divadelná hra,
1934 / 1935 – Sokolská rodina, veselohra (doteraz nebola uvedená),
1938 – Hrdina, historická divadelná hra,

ZNAKY TVORBY J.G. TAJOVSKÉHO

Jeho sústredenie na reálne deje, na dôkladnú psychologickú a sociálnu charakteristiku znamenalo príklon k realistickej línii v literatúre. Používal prenikavú kritickorealistickú metódu. Patril do druhej vlny slovenskeho realizmu, to znamená, že bol kritikom, no líšil sa od iných, pretože za biedu slovenského ľudu nevinil len systém, panstvo, maďarizáciu..., no tam kde si ľudia samy môžu za svoju chudobu, stáva sa ich neúprosným kritikom, kritizujúcim ich slabosti a chyby.

V literatúre rozvíjal prozaickú i dramatickú tvorbu. Naplno rozvinul žáner poviedky a črty a doslova zakladateľský význam má jeho dramatická tvorba, čím iniciatívne pôsobil na ďalší literárny vývin. Jozef Gregor Tajovský hlboko vnikol do problémov, ktoré trápili slovenský ľud. Kritizuje pasivitu, národnú nevyhranenosť, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelanie, ľudské chyby, poukazuje na rozdiely medzi vrstvami. Starootcovský dom sa stal pre neho miestom, kde pochopil mravné a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo najmä v tej časti jeho prózy, v ktorej sa vracal k spomienkam a zážitkom z tohto obdobia, ale aj v iný dielach. Zážitky z dediny neskôr, už ako dospelý človek a spisovateľ využil ako námet na mnohé poviedky a diela. Z tohto prostredia vyťažil originálne, no typické, rýdzo slovenské, postavy a deje, zaoberá sa dennými skúsenosťami, situáciami. pravdivou cestou; výstižným opisovaním celej situácie a prísnosti života, jeho tvrdej každodennej skutočnosti; sa snažil priviesť čitateľa k národnému povedomiu, hrdosti, snažil sa ho prinútiť zamyslieť sa nad jeho chybami a hriechmi. Je tu výrazná absencia heroických postojov a náznakov, výnimočných dejov a osôb. Tajovský v dielach využil príslovia, porekadlá, ľudovú piesne, čím vyjadril názory a filozofiu prostých ľudí. Tajovský uviedol do literatúry postavy a problémy zo sveta najbiednejších, ktoré zatiaľ jej pozornosti unikali.