FRANCÚZSKO

Honoré de Balzac (1799 - 1850)

- narodil sa v rodine sedliackeho zbohatlíka
- túžil sa dostať medzi aristokraciu, a tak sa presťahoval do Paríža, kde sa snažil zbohatnúť špekuláciami na burze - skrachoval
- veľa tvoril; toto úsilie mu malo zabezpečiť nielen slávu, ale i vytúžené spoločenské postavenie
- tesne pred smrťou sa oženil s Poľskou šľachtičnou
- zakladateľ kriticko-realistického románu vo francúzskej L

Od r. 1833 sa zapodieval koncepciou rozsiahleho románového cyklu, ku ktorému r. 1841 napísal predhovor a pomenoval ho:

Ľudská komédia

- tvoril ho až do konca života; obsahuje okolo 97 diel
- má 3 časti:

1. Štúdie mravov

a) výjavy zo života súkromného (Otec Goriot, Gobseck)
b) výjavy zo života provinčného (Eugénia Grandetová, Stratené ilúzie)
c) výjavy zo života parížskeho (Lesk a bieda kurtizán,...)

2. Štúdie filozofické - vykresľuje príčiny spoločenských síl (Šagrénová koža)

3. Štúdie analytické - vysvetľuje tu princípy všetkého diania vo svete (Fyziológia manželstva, Rozmarné poviedky - eroticky ladené)
- vystupuje tu viac ako 2500 postáv, niektoré i vo viacerých románoch čo dáva celému dielu jednotu

· Šagrénová koža

- námet čerpá z orientálnych rozprávok (Tisíc a jedna noc)
- mladý šľachtic Rafael chce skoncovať so životom. Starinár mu však tesne pred tým daroval kožu, kt. mala schopnosť vyplniť majiteľovi všetky želania, ale zároveň mu tým skracovala život. Rafael sa stane slávnym a bohatým, získa lásku žien ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti aj jeho život. Strach zo smrti ho prenasleduje a nakoniec naň zomiera
- autor chcel ukázať rozdiel medzi "môcť" a "chcieť" a ako sa človek v živote vyčerpáva takýmito úkonmi

· Otec Goriot

- dej: začína sa roku 1819, v starom ošarpanom penzióne, kt. patril pani Vauquerovej. Žilo tam viacero nájomníkov. Medzi nich patril aj otec Goriot, kt. ostatní považovali za čudáka a posmievali sa mu. Bol to však veľmi dobrý človek, ktorý pre blaho svojich dcér obetoval všetko. Medzi ďalších nájomníkov patril Vautrin a Eugene de Rastignac. Vautrin utiekol z väzenia. Láka Eugena na zlé veci. Mladučký študent práv sa dostane za pomoci svojej sesternice pani de Beauséant do vyššej parížskej spoločnosti. Tu sa dozvie všetko o otcovi Goriotovi, kt. svoju prvú dcéru Delphinu vydal za nemeckého bankára de Nucigen a druhá Anastasie si vzala za manžela grófa de Restaud. Obidve ho takmer zapredali. chodili za ním iba vtedy, keď potrebovali peniaze na splatenie dlhov. Aj to tak, aby ich nikto nevidel. Už od samého začiatku ho zaťovia nemali radi. Eugene zahorí láskou k Delphine, kt. mu ju opätovala. Zároveň sa však mení, keď Goriot začne vážne chorľavieť a jeho život je ohrozený. Pri smrteľnej posteli zomierajúceho Goriota bol iba jeho priateľ Eugene. Jeho dcéry sa s ním neprišli ani rozlúčiť. Neboli ani na pohrebe, lebo ich nechceli pustiť manželia. Zaťovia nezaplatili trovy. Všetko to zaplatil jeho dobrý, verný priateľ Eugene. Na náhrobok dal vyryť: "Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucigen, pochovaný na trovy dvoch študentov."

- postavy:

OTEC GORIOT - starec, kt. sa utiahol do penziónu pani Vauquerovej r. 1813, bol výrobcom cestovín. Po príchode do penziónu bol bohatý, no postupne schudobnel. Je láskavý, čestný, veľkodušný. Mal 2 dcéry, pre ktoré by urobil šetko na svete.
ANASTASIE - je mladšia dcéra otca Goriota. Mala aristokratické sklony. Vydala sa za grófa de Restaud a tak opustila otcovský dom, aby sa vyšvihla do vysokých spoločenských kruhov.
DELPHINE - staršia dcéra otca Goriota. Vdala sa za bankára de Nucigen. Neváži si svojho otca, je ľahostajná, neverná, sebecká.
EUGÉNE DE RASTIGNAC - chudobný študent študujúci právo, túžil sa dostať do vyššej spoločnosti. Bol dobrý, spravodlivý, štedrý. Mal rád otca Goriota. Postupne zisťuje že peniaze nie sú všetko.
VAUTRIN - je akýmsi opakom otca Goriota. Pozná morálku i zákony spoločnosti v ktorej žije a neraz na ňu doplatil, ale osvojil si ju ako nebezpečnú zbraň a bojuje so spoločnosťou jej vlastnými metódami. Poučuje Rastignaca, že úspechy možno dosiahnuť len chaldnokrvnosťou cez ženy z vyšších kruhov.
PANI VAUQUEROVÁ - má okolo 50 rokov, sklený pohľad, nevinný výzor. Obyvatelia penziónu ju považovali za dobrú ženu, no pokladali ju za nemajetnú.

. Gobseck

- vykreslil tu typ úžerníka, tvrdošijne sa držiaceho svojich zásad

· Stratené ilúzie

- dej: hl. postavou je mladý básnik Lucien, kt. je presvedčený o svojej skvelej budúcnosti. Hnaný túžbou po sláve odchádza do Paríža, aby tam získal literárne vavríny. nakoniec zanecháva vážnu prácu a vrhá sa do žurnalistickej kariéry. Zdá sa mu, že mu už nič nestojí v ceste, no vzápätí nasleduje hrozný pád. V úsilí dostať sa z kritickej situácie stráca Lucien aj posledné zvyšky zmyslu pre ľudské hodnoty, zrádza priateľov, falšuje zmenky, až sa ocitá na pokraji samovraždy. Zachráni ho tajomná postava španielskeho kanonika. Výmenou za svoj život však stráca dušu

Stendhal

- Kartúza parmská - psych. román
- Červený a čierny - psych.román