Európska realistická literatúra
(pol. 19. st. - zač. 20. st.)
Realizmus (z gréc. realis - skutočný) vznikol v podmienkach priemyselnej revolúcie (manufaktúrna výroba nahrádzaná strojovou), v čase zániku feudálneho spoločenského poriadku (nástup kapitalizmu). Jeho zrod má súvis s rozvojom prírodných (exaktných) vied. Ideové základy prebral z pozitivizmu - filozofický smer 19. stor., zakladateľ fr. Auguste Comte. Odmietal subjektivizmus a proti nemu staval objektívne poznanie skutočnosti; za existujúce považoval to, čo sa dalo overiť ľudskými zmyslami, exaktne dokázať skúsenosťou alebo experimentom. Pozitivizmus ovplyvnil aj umenie: umelci sa snažia objektívne zachytiť skutočnosť, každodenný život a pravdivo ho zobraziť - tak sa zrodil realizmus.
Romantizmus Realizmus
~ iracionalizmus ~ racionalizmus
~ konflkikt: sen - skutočnosť ~ konštatovanie skutočnosti, vyrovnanie sa s realitou
~ hist. témy ~ témy zo súčasnosti
~ hrdinovia: výnimočný jedinci ~ hrdinova: obyčajní, každodenní ľudia
~ romant. básnik je subjektívny ~ realista podáva objekt. obraz skutočnosti
~ L druh: poézia ~ próza
~ žánre: lyrika, balady ~ žánre: poviedka, novela román
~ depresia z reality ~ filozofia pozitivizmu
Realizmus
- R vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus - síce popiera jeho estetické princípy, no zároveň naň nadväzuje
- vyvolal ústup fantazijných, nereálnych tém a postáv, neskutočného alebo vylepšeného prostredia, orientoval pozornosť na každodenný reálny život skutočných ľudí z rôznych spoločenských vrstiev (začínajúc podsvetím a končiac najvyššími kruhmi buržoázie a aristokracie). Realistický spisovatelia pravdivo zobrazovali nedostatky spoločnosti, boli kritikmi i žalobcami pričom často využívali iróniu a satiru. Zobrazovali život na zákl. spoločenskej alebo vlastnej skúsenosti, odhaľovali kapitalistický systém a jeho zástoj v mrzačení ľudských charakterov a vzťahov
- kritická analýza nedostatkov v spoločnosti sa nevyhýba tabuizovaným témam, skôr naopak - vyhľadáva ich (prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá, nevery).
- prináša novú literárnu postavu - typický charakter (typ). Typ je taká literárna postava, ktorá je nositeľom vlastností väčšej skupiny ľudí, žije v typickom prostredí, hovorí typickým jazykom svojej spoločenskej vrstvy; autor pravdivo zobrazil človeka v spol., v kt. žil
- neobracia do minulosti, zaujíma ho predovšetkým súčasnosť.
- L žánre: próza – román, novela, poviedka, črta, cestopis atď.; román bol schopný poskytnúť dostatočný priestor na zobrazenie "hroznej poézie života" meštiactva
- realizmus prebiehal v 2 etapách:
1. opisný realizmus – autori poukazujú na nedostatky spoločnosti i ľudí ale neriešia ich
2. kritický realizmus – ostrá kritika spoločnosti, hľadanie ciest k nápraveFRANCÚZSKO
Honoré de Balzac (1799 - 1850)
- narodil sa v rodine sedliackeho zbohatlíka
- túžil sa dostať medzi aristokraciu, a tak sa presťahoval do Paríža, kde sa snažil zbohatnúť špekuláciami na burze - skrachoval
- veľa tvoril; toto úsilie mu malo zabezpečiť nielen slávu, ale i vytúžené spoločenské postavenie
- tesne pred smrťou sa oženil s Poľskou šľachtičnou
- zakladateľ kriticko-realistického románu vo francúzskej L
Od r. 1833 sa zapodieval koncepciou rozsiahleho románového cyklu, ku ktorému r. 1841 napísal predhovor a pomenoval ho:
Ľudská komédia
- tvoril ho až do konca života; obsahuje okolo 97 diel
- má 3 časti:
1. Štúdie mravov
a) výjavy zo života súkromného (Otec Goriot, Gobseck)
b) výjavy zo života provinčného (Eugénia Grandetová, Stratené ilúzie)
c) výjavy zo života parížskeho (Lesk a bieda kurtizán,...)
2. Štúdie filozofické - vykresľuje príčiny spoločenských síl (Šagrénová koža)
3. Štúdie analytické - vysvetľuje tu princípy všetkého diania vo svete (Fyziológia manželstva, Rozmarné poviedky - eroticky ladené)
- vystupuje tu viac ako 2500 postáv, niektoré i vo viacerých románoch čo dáva celému dielu jednotu
· Šagrénová koža
- námet čerpá z orientálnych rozprávok (Tisíc a jedna noc)
- mladý šľachtic Rafael chce skoncovať so životom. Starinár mu však tesne pred tým daroval kožu, kt. mala schopnosť vyplniť majiteľovi všetky želania, ale zároveň mu tým skracovala život. Rafael sa stane slávnym a bohatým, získa lásku žien ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti aj jeho život. Strach zo smrti ho prenasleduje a nakoniec naň zomiera
- autor chcel ukázať rozdiel medzi "môcť" a "chcieť" a ako sa človek v živote vyčerpáva takýmito úkonmi
· Otec Goriot
- dej: začína sa roku 1819, v starom ošarpanom penzióne, kt. patril pani Vauquerovej. Žilo tam viacero nájomníkov. Medzi nich patril aj otec Goriot, kt. ostatní považovali za čudáka a posmievali sa mu. Bol to však veľmi dobrý človek, ktorý pre blaho svojich dcér obetoval všetko. Medzi ďalších nájomníkov patril Vautrin a Eugene de Rastignac. Vautrin utiekol z väzenia. Láka Eugena na zlé veci. Mladučký študent práv sa dostane za pomoci svojej sesternice pani de Beauséant do vyššej parížskej spoločnosti. Tu sa dozvie všetko o otcovi Goriotovi, kt. svoju prvú dcéru Delphinu vydal za nemeckého bankára de Nucigen a druhá Anastasie si vzala za manžela grófa de Restaud. Obidve ho takmer zapredali. chodili za ním iba vtedy, keď potrebovali peniaze na splatenie dlhov. Aj to tak, aby ich nikto nevidel. Už od samého začiatku ho zaťovia nemali radi. Eugene zahorí láskou k Delphine, kt. mu ju opätovala. Zároveň sa však mení, keď Goriot začne vážne chorľavieť a jeho život je ohrozený. Pri smrteľnej posteli zomierajúceho Goriota bol iba jeho priateľ Eugene. Jeho dcéry sa s ním neprišli ani rozlúčiť. Neboli ani na pohrebe, lebo ich nechceli pustiť manželia. Zaťovia nezaplatili trovy. Všetko to zaplatil jeho dobrý, verný priateľ Eugene. Na náhrobok dal vyryť: "Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucigen, pochovaný na trovy dvoch študentov."
- postavy:
OTEC GORIOT - starec, kt. sa utiahol do penziónu pani Vauquerovej r. 1813, bol výrobcom cestovín. Po príchode do penziónu bol bohatý, no postupne schudobnel. Je láskavý, čestný, veľkodušný. Mal 2 dcéry, pre ktoré by urobil šetko na svete.
ANASTASIE - je mladšia dcéra otca Goriota. Mala aristokratické sklony. Vydala sa za grófa de Restaud a tak opustila otcovský dom, aby sa vyšvihla do vysokých spoločenských kruhov.
DELPHINE - staršia dcéra otca Goriota. Vdala sa za bankára de Nucigen. Neváži si svojho otca, je ľahostajná, neverná, sebecká.
EUGÉNE DE RASTIGNAC - chudobný študent študujúci právo, túžil sa dostať do vyššej spoločnosti. Bol dobrý, spravodlivý, štedrý. Mal rád otca Goriota. Postupne zisťuje že peniaze nie sú všetko.
VAUTRIN - je akýmsi opakom otca Goriota. Pozná morálku i zákony spoločnosti v ktorej žije a neraz na ňu doplatil, ale osvojil si ju ako nebezpečnú zbraň a bojuje so spoločnosťou jej vlastnými metódami. Poučuje Rastignaca, že úspechy možno dosiahnuť len chaldnokrvnosťou cez ženy z vyšších kruhov.
PANI VAUQUEROVÁ - má okolo 50 rokov, sklený pohľad, nevinný výzor. Obyvatelia penziónu ju považovali za dobrú ženu, no pokladali ju za nemajetnú.
. Gobseck
- vykreslil tu typ úžerníka, tvrdošijne sa držiaceho svojich zásad
· Stratené ilúzie
- dej: hl. postavou je mladý básnik Lucien, kt. je presvedčený o svojej skvelej budúcnosti. Hnaný túžbou po sláve odchádza do Paríža, aby tam získal literárne vavríny. nakoniec zanecháva vážnu prácu a vrhá sa do žurnalistickej kariéry. Zdá sa mu, že mu už nič nestojí v ceste, no vzápätí nasleduje hrozný pád. V úsilí dostať sa z kritickej situácie stráca Lucien aj posledné zvyšky zmyslu pre ľudské hodnoty, zrádza priateľov, falšuje zmenky, až sa ocitá na pokraji samovraždy. Zachráni ho tajomná postava španielskeho kanonika. Výmenou za svoj život však stráca dušu
Stendhal
- Kartúza parmská - psych. román
- Červený a čierny - psych.románRUSKO
Fiodor Michajlovič Dostojevskij (1821 - 1881)
- narodil sa v rodine moskovského štátneho lekára. Poskončení vojen inžin. školy pracoval v Petrohrade, no pre ťažkú chorobu ho prepustili (epilepsia). Za účasť v Petrasevského revol. krúžku dostal trest smrti, kt. cár zmenil na deportáciu na Sibír - všetky tieto život. udalosti silne ovplyvnili jeho tovrbu
- tvorca psychologického románu
- najviac pozornosti venoval mestskému životu a v ňom existenčne živoriacich drobných meštiakov: zle paltení úradníci, vyslúžilci, študenti, rodiny skrývajúce úzkostlivo svoju biedu a často závislosť od úžerníkov
- ukázal, že bieda, utrpenie, ponižovanie a urážanie človeka rozvracia jeho dušu i charakter, spôsobuje rozdvojenosť v jeho vedomí
Biedni ľudia
- vykreslil tu ľudí na okraji spoločnosti
- obrazy protagonistov Varvary a Makara sú načrtnuté ako protiklady medzi materiálnou chudobou a duševným bohatstvom
Idiot
- konfrontuje tu etický ideál človeka s realitou vtedajšieho Ruska
- ide o spoločenskú kritiku obdobia po zrušení nevoľníctva a čias rozvýjajúceho sa kapitalizmu
- hl. postavou je LEV NIKOLAJEVIČ MYŠKIN - človek čestný, úprimný, dobrý a obetavý; jeho osobnosť je nejednoznačná, je pokladaný za človeka dobrého , ale pre svoj idealizmus je pokladaný za idiota, kt. sa neprispôsobil reálnemu životu. Nedotkla sa ho civilizácia ani pokrytecká spol. morálka. Má mnohé autobiografické črty (autorovo náboženské tápanie)
- Myškin sa dostáva so spol., v kt. vládne kult peňazí. Charaktery postáv sa prejavujú pri stretnutí s hl. hrdinom - autor v nich stelesnil kapitalistickú morálku. Len knieža Myškin vie žiť a rozmýšľať bez ohľadu na peniaze a triedne predsudky. Jeho pokora a sebaobetovanie však neprinášajú očakávaný výsledok, ale sú príčinou nešťastia všetkých kt. má rád.
Bratia Karamazovovci
- opisuje osudy 4 bratov: Ivan (vzdelaný), Aľoša (Alexander; citlivý), Dimitrij (vojak; pasie po otcových peniazoch) Karamazovovci, Smerďakov (nemanželský syn, podlízavý, hlúpy)
Zločin a trest
- autor nastolil problém absolútnej slobody jednotlivca; zachytil komplikované stavy ľudskej duše
- román s kriminálnou zápletkou; dram. napätie spočíva v psych. dráme hl. hrdinu
- F.D. sa v istých novinách dočítal, že istá žena požičiavala peniaze na záloh za vysoké mesačné úroky. V inej správe sa dozvedel, že chlapec zo slušnej kupeckej rodiny, zabil sekerou dve ženy kvôli 11 000 rubľom. Poslúžilo mu to ako inšpirácia k románu. Rodion Raskoľnikov bol chudobný petrohradský študent. Na štúdiách je vďaka pomoci svojej matky a sestry Dune. Nastane v ňom zlom, keď mu matka pošle list, že jeho sestra sa vydá za štyridsaťpäťročného muža s dobrým spoločenským postavením, za radcu Petra Petroviča Lužina. Vie, že to už nie je pomoc, ale obeť, a ťažko sa mu s tým žije. Navyše bol svedkom, ako na rodinu prostitúciou zarába predtým čisté, nevinné a nábožné dievča Soňa Marmeládová, ktorú má rád a ktorá bude mať rada jeho. Sonin otec prepil všetko, čo rodina mala, a nakoniec zomrel. Pochovali ho za peniaze, čo dostal Raskoľnikov od svojej matky. Rodine nezostali žiadne prostriedky. Soňa sa dozvie, že jej macocha je chorá na tuberkulózu a jej sestry zrejme čaká ulica práve tak ako ju. Sonin otec chodil s každou aspoň trochu cennou maličkosťou do zastavárne, ale aj tak nedokázal úžernícke splácať vysoký úrok. Aj Raskoľnikov bol jej zákazníkom a dostal upomienku za neplatenie úrokov. Starena nikomu nič dobré neurobila. Bola zlom pre celé okolie. Žila so svojou sestrou, ktorá bola naopak mierna a láskavá ku všetkým. Raskoľnikov musel štúdiá prerušiť, ale aj tak vynikal nad priemerom, dokonca mu vyšiel v odbornom časopise článok. V ňom ospravedlňuje právo silného jedinca v záujme dobrej veci zneškodniť človeka, ktorý škodí väčšej skupine ľudí. Rozdeľuje ľudí na napoleonské typy a na vši. Aj keď je chudobný, verí, že svet patrí silným individualitám, pre ktoré neplatia bežné morálne zásady. Aby sám sebe dokázal, že nie je voš, zabije úžernícku. Prichytí ho pri tom jej sestra, musí zabiť i túto nevinnú ženu. Nekradne kvôli peniazom. Chce očistiť svet od takej obludy, ako bola úžerníčka. Neunesie ťarchu viny za zločin. Prizná sa na polícii aj po Soninom prísľube, že ho bude sprevádzať na Sibír, kde si odpyká trest. Vymyslel geniálny zločin. Nezabil z nenávisti, ale chladne si to zdôvodnil logikou. Tvrdí: „Nezabil som človeka, ale princíp!'' Napriek tomu, že sám seba zaradil medzi tých silných, nemôže sa zbaviť výčitiek svedomia.
- F. D. rieši problém individuálnej vzbury v spol. v presvedčení, že kresťanský humanizmus môže byť účinným prostriedkom proti spol. nerovnosti
Ponížení a potupení, Zápisky z mŕtveho domu, HráčLev Nikolajevič Tolstoj (1828 - 1910)
- študoval pedagogické teórie J.J. Russoa
- dostal sa do konfliktu s celou svojou spol. triedou, pretože sa staral o svojich nevoľníkov (školy)
- prostredia, kt. prešiel, zanechali stopy v jeho diele; bol vojakom na Kaukaze a Sevastopole
- ako 82 ročný zanecháva rodinu a na tejto ceste do ústrania zomiera (- jeho osob. lekárom bol Slovák Dušan Makovický)
Anna Kareninová
- spoločensko-psychologický román; je obrazom Ruska v 19. st.
- autor tu zobrazuje mravy vyššej Ruskej spoločnosti, založenej na pretvárke a egoizme a zaoberá sa psychológiou manželskej nevery
- Alexej Vronskij, povrchný spol. elegán, sa zamiluje do Anny Kareninovej; tá sa rozhodne uniknúť z prázdnoty svojho manželstva, opúšťa manžela i syna pre vášnivú lásku k Vronskému. Jej manžel Alexej Karenin ju nechápe, zaujíma sa len o svoju kariéru v úrade, nie je schopný hlbšieho citu. Annina nevera mu je v podstate ľahostajná, obáva sa najmä spol. škandálu. Anna sa nakoniec zradená a odmietaná šľachtic. spol. končí svoj život samovraždou pod kolesami vlaku.
- protikladom je šťastie manželov Levinských. Na príbehoch týchto dvojíc ukazuje Tolstoj zničujúcu a povznášajúcu moc lásky
- zachytáva rozmach železničnej dopravy; vlak i stanica sú v diele kľúčovými motívmi, kt. sa osudovo premietajú do života hrdinov
- dej:
I. diel:
Román začína rodinným konfliktom v rodine Oblonskovcov kvôli nevere manžela. Prichádza Anna Kareninová, aby pomohla zachrániť manželstvo svojho brata. Na stanici sa stretáva s Vronským, ktorý je nápadníkom Kitty, sestry jej švagrinej. Kitty dospela do veku, keď môže chodiť na plesy a dáva prednosť krásavcovi Vronskému pred dlhoročným priateľom Levinom, kt. ju vrúcne miluje, ale je mlčanlivý a bez vtipu. Vronskij nepomýšľa na manželstvo s mladučkou Kitty, s ktorou by si dva dni po sobáši nemal čo povedať. Vronskij sa na prvý pohľad zamiluje do Anny. Na plese vyhľadáva každú príležitosť, aby bol pri nej. Annu to zaskočí, je rada, že odchádza domov, aby sa vyhla pokušeniu. Vo vlaku sa stretne s Vronským, ktorý jej povie, že nemôže byť tam, kde nie je ona. Anna a Vronskij majú pomer, stále sú spolu a ľudia zo spoločnosti v Petrohrade sa jej poza chrbát smejú, že prišla s tieňom Vronského. Svojho manžela dostáva do trápnej situácie. Karenin sa jej snaží dohovoriť, ale manželstvo sa nedá zachrániť. Anna sa manželovi prizná. Ponúknutý rozvod odmietla, pretože nechce prísť o syna, ale s milencom odchádza na dlhý pobyt do cudziny, aby neboli spoločnosti na očiach.
II. diel:
Levin si berie Kitty, ktorá vytriezvela zo zaľúbenia do Vronského. Anna s Vronským sa po roku vrátia, narodila sa im nemanželská dcérka. Vronskij zaznamená zmenu - spoločnosť ich neprijíma v salónoch. Verejne sa priznali k pomeru. Anna trpí samotou, nenavštívi ju nikto zo známych. Nezvládne to a ide do divadla, kam bežne chodieva aj Vronskij. V divadle vyvolá škandál, istá dáma odmieta sedieť vedľa takej, ktorá verejne udržiava pomer so ženatým mužom. Anna s Vronským žije neustále v strese, na vine je Anna. Žiarli na Vronského, smúti za svojím synom, od ktorého ju Karenin odlúčil. Preto vojde tajne do domu, keď mal synček narodeniny. Spal, keď ho prebudila, dozvedela sa, že dieťaťu hovoria, že zomrela. Karenin pošle chlapca do internátnej školy, kde na matku pomaly zabúda. Anna v bezvýchodiskovej situácii túži po smrti. Jedného dňa sa hodí pod vlak na tej istej stanici, kde prvýkrát zazrela Vronského. Vronskij smúti a po čase odchádza s vojenskou jednotkou do Srbska. Dcérku Anny a Vronského si berie na výchovu Karenin. Dej sa končí na panstve u Levina, jeho úvahami o živote a svete.
Vojna a mier
- románová epopeja
- má pásmovú kompozíciu: striedajú sa tu pásma vojny a mieru a pásma postáv
- je širokým obrazom dejinnej epochy napoleonských ťažení proti národom Európy. Na historickom pozadí (vojna s Napoleonom) vykreslil hrdinstvo rus. ľudu pri obrane vlasti a vykreslil živé typy predstaviteľov všetkých spol. vrstiev
- vykreslil konkrétne hist. udalosti: bitku pri Slavkove, Napoleonov vpád do Ruska, bitku pri Borodine, požiar Moskvy,... Za hlavného činiteľa v živote svojej krajiny, rozhodujúceho v najťažších chvíľach o jej osudoch a budúcnosti považoval Tolstoj ruský ľud.
- zobrazil spol. život v Petrohrade a Moskve i rodinný život niekoľkých šľachtických rodín, pričom jednotlivý jej členovia majú vždy čosi spoločné: Rostovovci, Bolkonskí, Bezuchovovci
- hl. postavy Pierre Bezuchov a Andrej Bolkonskij - Bolkonskij je vojak zo šľachtickej rodiny, kt. sa stane pobočníkom rus. generála Kutuzova. Túži po veľkej sláve, získaní obdivu. Bezuchov bol nemanželským synom grófa miliardára Bezuchova, predstavuje L.T. ambície pochopiť podstatu sveta, má silne autobiografické črty. Jeho meno vyjadruje hluchosť pre obyčajný praktický život. Bezuchov študuje filozofie, náboženstvá, vstúpi do rádu slobodomurárov. V tomto čase sa ožení s ruskou krásavicou Helenou, ale jeho manželstvo nie je šťastné a po čase žije každý na svoju päsť a nakoniec sa rozvedú. Keď sa Napoleon dostal do Moskvy, Bezuchov chcel ešte stále zmeniť svet a chcel spáchať atentát na Napoleona. Náhodne ho zatkli franc. vojaci a viedli ho ako zajatca spolu s ost. zajatcami. Napokon sa zo zajatia dostal, vrátil sa domov a pochopil, že všetky veľké ambície spoznať, zachrániť svet sú hlúposťou, že jediné čo človek môže urobiť je žiť svoj každodenný život. Bezuchov sa ožení s mladým veselým dievčaťom (Nataša Rostovová), má s ňou 3 dcéry; už nie je Bezuchov ale Uchov - lebo počúva hlasy každodenného života. Bolkonskij je v jednej z bitiek ranený a neskôr zomiera. Jeho syna vychováva jeho sestra Mária
- v celom románe prízvukuje, že nie Napoleon či Kutuzov, ale ľud je tvorcom dejín
Sevastopoľské poviedky
Vzkriesenie
N. Gogoľ
- Taras Buľba
- Petrohradské poviedky
- Revízor - komédia; vykresľuje prehnité cárske Rusko a jeho štátny aparát
- Mŕtve duše - kriticko-satirický román s podtitulom Dobrodružstvá Čičikova; Čičikov potrebuje pôžičku z banky, kt. dostane len ak sa preukáže nejakým majetkom - cestuje po vidieku a nahovára statkárov, aby mu predali tzv. "mŕtve duše" = nevoľníci, kt. zomreli, ale ešte nie sú zapísaní v zoznamoch a treba za nich odvádzať dane
I. Turgeňev
- Rudin - prvý krát v rus. L vystupuje postava zbytočného človeka
- Otcovia a deti - hl. hrdina Bazarov je nihilista; búri sa proti generácii otcovANGLICKO
Ch. Dickens
- Oliver Twist - kriticky tu zobrazil nefungujúcu starostlivosť kráľovstva o výchovu sirôt, parazitovanie na sirotincoch, nedostatok kontroly štátu; vykreslil tu londýnske podsvetie
- Kronika Pickwikovho Klubu - paródia na romantizmus; humor. román; hl. postavy: PÁN PICKWICK - dobrodružný čudácky rojko, má hlavu plnú ideálov; sluha SAM WELLER - človek so zdravým sedliackym rozumom
- Vianočná koleda
- David Copperfield - autobiografický román; načrtol tienistý obraz školskej výchovy anglických detí a ich neradostnú mladosť
Ch. Bronte
- Jana Eyrová - romanticko- realistický príbeh siroty, jej lásky i prekážok, ktorými sa musela boriť
E. Bronte
- Búrlivé výšiny - román, v ktorom zobrazila vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku, pričom v príbehu nechýba ani nenávisť, nevraživosť a pomsta
ČESKO
J. Neruda
- Povídky malostranské - súbor 13 poviedok z pražskej Malej Strany; opisuje zákulisie rodín vo veľkom nájomnom dome
- Písně kosmické
|
