Fraňo Kráľ

Narodil sa v ďalekej Amerike, ale Amerika ,,zem zasľúbená," sklamala všetky nádeje a vysťahovalci sa vracali po rokoch domov podlomení, vycicaní ťažkou prácou a chudobnejší, ako boli. Fraňo sa vrátil do rodných Smrečian v Liptove. Najviac sa zaoberal postavou Jánošíka


Jano

-poviedka s jednoduchým dejom je ro zdelená do 10 kapitol:
Husiar a kapitán
Na farských čerešniach
Noc v lese
Pri ovciach
Zo salaša do služby
Na Štrbskom Plese
Po návrate
Smutná jar
Po tvrdom roku

- v tomto diele autor opisuje svoj vlastný život, najmä detstvo a mladosť, no zároveň si oživuje v pamäti aj mnohé príhody a udalosti, ktoré sa stali jeho kamarátom. Tak ako žil Jano, ako sa hral, vyvádzal huncútstva, rovnako hladoval a biedil


Janove huncútstva:

Ako sa hral na Jánošíka a potrestal panského Igora, liezol na farárove čerešne, u baču ovce pásol, ako slúžil na Štrbskom Plese a kradol z bačovej koliby
Jano- dobráčisko, podelil sa o každý kúsok, bojovník, smelý, spravodlivý, nebojácny, pevný a neoblomný

Táto poviedka hovorí aj o tom, aký veľký význam má kamarátstvo, chudobní by mali držať spolu a vzoprieť sa bohatej šľachte

Čitateľ sleduje veselé huncútstva, výčiny a hry Jana a jeho kamarátov
posolstvo: sila chudobných je v ich družnosti a jednote

dej: Mladý Jano aj s jeho kamarátmi sa hrajú na zbojníkov. Jano týžil po Igorovi-mladý chlapec z bohatej rodiny, aby ho ozbíjali, pretože ubližoval jeho husiam. Keď sa kamarátom podarilo doniesť Janovi Igora, dal mu pár po zadku. Keď sa o tom dozvedeli jeho rodičia, tĺkli ho hlava -nehlava. Na druhý deň uvidel rásť čerešne na farárovej záhrade. Tu sa stretne so svákom. Jano sa ho vypytoval na záhradu, pretože bol veľmi hladný. Sváko mu na to odpovedal, že patrí cirkvi, pre Jana to znamenalo, že je to i jeho a tak sa vyšplhal na strom a odtrhol si zopár čerešní, v tom ho načapal farár a vynadal mu. Jano vedel, že už je zle, zajtra mali ísť do kostola a on by všetko vyrozprával jeho rodičom, bál sa on veru bitky, a tak sa pobral do sveta. Po ceste narazil na baču, ktorému ochorel valach a tak Jano za neho zaskočil. Keď sa valach uzdravil, Jano sa musel pobrať preč. Ako tak išiel cestou- necestou spoza všetkých tých stromov uvidel zvláštnu mašinu(električku) a na blízku obrovskú bažinu (Štrbské peso), ešte nikdy nevidel nič také veľké. Tu sa stretol so sirotou Jožkom, ktorý slúžil bohatej šľachte, i on si začal privyrábať na tom istom mieste. Čudoval sa mnohým veciam, ktoré pre nich boli samozrejmosťou..toľko jedla a pitia...raz zazrel na pltiach žandárov, ktorí volali Jana, aby sa vrátil domov, no sa musel pobrať so slzami v očiach do chudobného kraja. Keď sa vrátil domov, otec už bol v Ammerike, kde ho prijali do služby v bani, bola to práca náročná a pomaly ničila otcove zdravie, chradol zo dňa na deň viac. Janova mama bola na tom rovnako, sama živila celú rodinu a už nevládala...Jedného dňa prišiel list, kde bolo písané, že po dlhej ťažkej chorobe dnešného dňa dokonal jej muž a ich otec. Jano už neveril na spravodlivosť a rozhodol sa byť zbojníkom

Hej, ja musím byť zbojník,
bo krivda veliká.
neprávosť u pánov,
pravda u zbojníka!

A z Jana stal sa statočný človek.