Otec Goriot, bývalý predavač cestovín a múky prišiel do penziónu, keď mal 69 rokov, keď prestal podnikať. Prišiel bohatý, s vysokým ročným dôchodkom 8000-10000 frankov, čo vtedy predstavovalo veľké bohatstvo (16.). Je ubytovaný v tej najlepšej izbe, všetci si ho vážia, vrátané pani Vauquerovej, ktorá sa oňho začala vážne zaujímať a kuť plány, keď zistila výšku jeho dôchodku (17.). Všetci ho oslovujú pán Goriot. Nadovšetko miloval svoje dcéry, boli to jediné, čo mu po smrti manželky na svete ostalo. A preto časť svojich príjmov venoval svojim dcéram, nevšímajúc si ako ho využívajú, platil im súkromného učiteľa, kupoval im darčeky (18.).

Aj pri sobášoch sa nechal ovplyvniť. Po svadbách začal byt deťom na oštaru a ostáva sám opustený v penzióne. Bohužiaľ ani jedno z týchto manželstiev nie je šťastné a obe končia neverou, pretože neboli uzavreté z lásky, ale zo ziskuchtivosti. Dcéry ho navštevujú iba keď potrebujú peniaze. Časté hádky a problémy jeho dcér postupne ničia Goritove zdravie a položia ho až na smrteľnú posteľ (19.). Až na smrteľnej posteli si uvedomuje, že si to všetko zapríčinil sám (20.), obviňuje seba, spoločnosť aj dcéry, preklína ich, no vzápätí ich obraňuje (21.). Umrie sám, opustený bez peňazí v starom penzióne. jeho dve dcéry sa s ním neprišli ani rozlúčiť a ani na pohreb, poslali len koče so svojimi erbami, ale oni v nich neboli (22.). Na pohreb mu prichádza len Eugéne de Rastignac a Christophe, ktorý platili ešte aj všetky výdavky (23.). Christophe bol sluha z Vauquerskeho penziónu.

Eugéne de Rastignac, ďalší obyvateľ penziónu je mladý študent práva, ktorý sem prichádza z pokojného dedinského prostredia. Chce spoznať parížsku spoločnosť, s ktorou ho zoznamuje jeho vzdialená sesternica pani de Beauseant, ktorá patrí do najvyššej spoločnosti Paríža. No po čase zisťuje, že intrigy a klamstvá sú jediným kľúčom do skorumpovanej spoločnosti. Veľké sympatie u otca Goriota si získa tým, že sa zaľúbi do jeho dcéry Delphiny de Nucingen a ona mu jeho city opätuje s cieľom dostať sa do najvyššej spoločnosti prostredníctvom jeho sesternice.

Veľký vplyv má na Eugénia aj bývalý trestanec Vautrin, ktorý mu vyobrazuje parížsku spoločnosť takú, aká je, skazenú a povrchnú. Vautrin chce Eugénia prinútiť dostať sa k bohatstvu hoci aj za cenu zločinu, a preto dáva zabiť brata slečny Victorine, ktorá bola Eugénovi vybratá pre jej veľké dedičstvo. Eugéne sa napriek tomu rozhodne pre pani Nucingen. Vautrin je odhalený a zatknutý parížskou políciou. Román sa končí Rastignacovou cynickou výzvou „a teraz uvidíme, kto z koho.“

Balzac vychádza z presvedčenia, že človek nie je ani dobrý ani zlý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha spoločenskému prostrediu v dobrom i zlom.

citácie:

1. Najprv si prenajal byt, v ktorom teraz býva pani Couturová, a platil penziu tisícdvesto frankov ako človek, pre ktorého päť luisov viac či menej je iba maličkosť. (str. 18)

2. Pán Goriot bol človek skromný, u ktorého sa nevyhnutná sporivosť zvrhla na zvyk u ľudí, čo sa vlastnými silami dopracujú k majetku. Polievka, varené hovädzie mäso, za tanier zeleniny boli a mali navždy zostať jeho obľúbeným obedom. (str. 23)

3. - Ach, ach, vy sa s nimi ešte stretávate? – zvolali študenti. – Bravo, apík Goriot!
Ale starec nepočul žarty, čo sa po jeho odpovedi naňho sypali: opäť sa zadumal, čo tí, ktorí ho povrchne pozorovali, pokladali za stareckú otupenosť, vyplývajúcu z jeho slabomyseľnosti. (str. 26)

4. Zdal sa byť dobrý a šľachetný, mladý a neskazený uprostred vysokej spoločnosti, kde sú také vlastnosti zriedkavé.

5. - Kto bude trápiť otca Goriota, bude mať odteraz dočinenia so mnou,- povedal Eugéne a pozrel na suseda bývalého cestovinára, - je viac hoden ako my všetci. (str. 72)