Ján Palárik – Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

- trojdejstvová veselohra

Charakteristika: Cieľom autora bolo ukázať na potreby tolerancie a zmierenia medzi Slovenským a Maďarským národom a medzi spoločenskými vrstvami – šľachtici – zemianstvo a inteligencia. Autor odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov.

Motív (téma): boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva, starostlivý vzťah k ľudu a úcta k rodnému jazyku – využíva dvojitú zámenu postáv → vznik množstva humorných situácií a komických zápletiek

Kompozícia:
1. Expozícia (úvod) – zoznámenie sa s postavami a vzťahmi medzi nimi
2. Kolízia (zrážka, spor) – príchod budúceho mladoženícha a zámena postáv grófky a spoločníčky a baróna so zememeračom
3. Vyvrcholenie konfliktu – Rohoň vyznáva lásku nepravej grófke, barón žiada o ruku nepravé dievča z ľudu
4. Rozuzlenie – vysvetlenie situácie, požehnanie mladému páru, účasť na konci dožinkovej slávnosti

Postavy:
Miluša – dcéra vlasteneckého učiteľa, vychovávaná v národnom duchu. Je vzdelaná, bystrá, sebavedomá v styku so šľachtou. Pozná cudzie jazyky, hrá na klavíri, je spoločníčka mladej grófky.
Grófka Elisa Hrabovská – sirota, od detstva zasnúbená so synom baróna Kostrovického – Ľudovíta. Je krásna, milá k služobníctvu i ľudu, priateľská k Miluši.
Pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.
Barón Ľudovít Kostrovický – snúbenec Elisy, pomaďarčený, ušľachtilý, priateľský k Rohoňovi, v citoch úprimný, dáva prednosť láske pred majetkom. Hlási sa k Maďarom, hoci má slovenský pôvod.
Zememerač Rohoň – Ľudovítov priateľ, pôvodom Slovák, ale štúdiom a prostredím pomaďarčený. Pod vplyvom Miluše sa rýchlo vracia k svojim koreňom
Komorná Capková – Elisina komorná, nafúkaná, nesympatická slúžka, ktorá rada prekračuje svoje kompetencie, udržiava patričnú vzdialenosť od ostatného služobníctva a ľudu, je povýšenecká aj k Miluši, ktorú považuje za votrelca do grófskej rodiny. Elisu by rada videla vo vznešenej spoločnosti.

1. dejstvo – Do kaštieľa za Milušou prichádza jej otec – učiteľ Orieška. Poslal grófke žiadosť o príspevok na opravu školy. Poteší sa, že grófka má záujem o stav obecných škôl. Elisa sa dozvie, že mladý barón, ktorý je podľa sobášnej zmluvy jej snúbencom, príde na jej panstvo. Miluša je nespokojná a tým, že si grófka vezme muža, o ktorom nič nevie. Dohodnú sa na jeho slúžke. Počas dožinkovej slávnosti, ktorú odložia až na deň príchodu baróna, grófka sa bude vydávať za učiteľovu dcéru. Miluša privíta hostí v úlohe grófky. O zámene informujú Capkovú.

2. dejstvo – Mladý barón prišiel s priateľom Rohoňom na vidiek, nie je veľmi nadšený. Ani jemu sa nepáči, že si musí vziať dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré dobre nepozná. Dostane taký istý nápad ako slečny – zamenia si úlohy. V kaštieli ich víta pekná, ale nepravá grófka. Sú jej smiešni vystupovaním i rečou, lebo hovoria po maďarsky. Víta ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou, v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. Grófka vzbudí sympatie u Rohoňa, ale barón začína ľutovať, že ho s ňou viaže sobášna zmluva.

3. dejstvo – Nepravý barón sa začína pod vplyvom oduševnenej „grófky“ meniť tak rýchlo, že je to Elise až nepríjemné. Aj v jej srdci narastá zlosť za to, že sa má zaňho vydať. Reťaz komických scén vyvrcholí na dožinkovej slávnosti, ktorá sa stala slávnosťou zmierenia ľudu i šľachty. Tu sa všetko vysvetlí. Rohoň sa neovládne a vyzná lásku „grófke“ – teda Miluši. Ona sa čestne prizná, že nie je grófkou a je šťastná, že muž, ktorý sa jej páči nie je barón, ale zememerač. Pravá grófka Elisa však necháva baróna ešte naďalej v napätí. Zjaví sa pred ním v krásnom kroji a z ľudu a barónovi sa tak páči, že je ochotný riskovať aj manželstvo. V závere sa nádejné manželské páry grófka + barón, Miluša + Rohoň nájdu; spokojnosť je na oboch stranách, všetci sú víťazi, niet porazených. Na dožinkoch je aj starý barón Kostrovický, ktorý mladým požehná. Všetko končí ako v rozprávke.

Dožinková slávnosť = slávnosť, keď sa pozbiera obilie z polí