Dejová línia

Na základe súdneho rozhodnutia je z Pendeltonskej nápravnej farmy do psychiatrickej liečebne poslaný tridsaťpäťročný tulák a hazardný hráč Randall McMurphy. Do liečebne ho umiestnili na pozorovanie a prípadnú liečbu, pretože ho podozrievajú z toho, že predstiera blázna, aby na farme nemusel pracovať. Už na príjme spôsobí rozruch svojim svojráznym správaním – dáva jasne najavo že sa nemieni nikomu podriadiť, dokonca ani vrchnej sestre Ratchedovej, ktorú pacienti prezývajú Veľká Sestra. Veľká Sestra vládne na oddelení pevnou rukou. Nikto s pacientov sa jej nedokáže postaviť, pretože každý, kto sa o to niekedy pokúsil bol poslaný na šokovú terapiu.

,,Pripútajú vás na stôl, irónia je v tom, že ležíte ako pribitý na kríži, namiesto tŕňov nasadia človeku korunu z elektrických iskier. Z obch strán vám pripnú na hlavu drôty. Cvak! Pustia vám do mozgu elektrinu za pár centov a razom vás liečia aj trescú za
nepriateľské správanie, lebo posielate ľudí do pekla, a navyše vás na šesť hodín až tri dni, čo je pravda individuálne, celkom stiahnu z obehu. A aj keď sa človeku vráti vedomie, niekoľko dní je celkom dezorientovaný. Nevládze rozmýšľať. Nevie sa na kadečo rozpamätať. Keď človek viac ráz prekoná túto procedúru, môže skončiť ako pán Ellis, ktorého vidíte tamto pri stene. Tridsaťpäťročný zaslinený a docikaný idiot. Alebo skončí ako organizmus neschopný myslieť, ktorý prijíma potravu, vylučuje a jačí ,,Poondiať ženskú“ ako Ruckly. Alebo pozrite na náčelníka Bromdena, ktorý vedľa vás stíska zmeták.

McMurphy sa čoskoro zoznámi s ostatnými pacientmi, s Hardingom , s Bromdenom a Billym Bibbitom, ktorý je závislý na svojej matke. McMurphy postupne presvedčí ostatných pacientov, aby dali aspoň trochu najavo svoju nespokojnosť s nezmyselnými
pravidlami Veľkej Sestry. Po dlhom vyjednávaní sa im dokonca podarí dostať na krátky čas von z ústavu, keď zorganizujú plavbu na jachte spojenú s rybačkou. Na výlete sa zistí že Billy Bibbit ešte nemal žiadne dievča a tak sa McMurphy rozhodne, že požiada svoju známu, prostitútku Candy, aby prišla o týždeň v noci na ich oddelenie. Presne o týždeň usporiadajú nočnú párty, na ktorej sa zúčastní aj podplatený strážca pán Turkle. McMurphy je rozhodnutý že po oslave z blázinca utečie. Oslava sa im však vymkne z rúk, pretože po vypití niekoľkých fľašiek vína a obrovskej fľaše sirupu proti kašľu všetci zaspia. Ráno príde Veľká Sestra a jediný pohľad jej stačí na to aby zistila čo sa na jej oddelení dialo. Keď objaví nahého Bibbita s Candy v náručí, pohrozí mu že to povie jeho matke. Billy sa okamžite zrúti a zakrátko spácha samovraždu. Keď sa to dozvie McMurphy pokúsi sa Veľkú Sestru zaškrtiť.

Iba naostatok – keď rozbil ti sklené dvere a Veľká Sestra sa zvrtla s takou hrôzou v tvári, ktorá jej navždy zničila všetky iné
výrazy, ktoré by azda chcela ešte použiť a zajačala, keď ju spredu schmatol za rovnošatu a rozkmasol ju, a znova zajačala, keď jej z hrhuníka vyrazili dva kruhy s bradavkami, ktoré sa ustavične nadúvali, až napokon boli také veľké, že si nikto väčšie ani
nevedel predstaviť, na svetle vyzerali teplé a ružové – iba naostatok, keď si zodpovední činitelia uvedomili, že traja černošskí chlapci nič nepodniknú a budú iba stáť a prizerať, a že ho budú musieť premôcť bez ich pomoci, vydrapili mu doktori, dozorcovia a ošetrovateľky z bieleho mäsa na sestrinom hrdle tie mohutné červené prsty, akoby jej driapali stavce, keď ho od nej odsotili a hlasno si vydýchli, iba vtedy som dal na sebe znať, že predsa je čosi iné než rozumný, samopašný, zaťatý chlap, čo koná ťažkú robotu, ktorú naostatok bolo potrebné voľky nevoľky vykonať. Zrúkol. Keď padal nazad, zazreli sme na sekundu jeho tvár hore bradou, ale potom ho privalila na zemi kopa uniforiem a konečne si dožičil výkrik.

Po tomto útoku je McMurphy ako nebezpečný psychopat prevezený na lobotómiu – operáciu, počas ktorej pacientovi odstránia časť mozgu. O pár týždňov je na vozíku privezený späť na oddelenie. Je z neho úplná troska a jeho priatelia spočiatku ani
neveria že je to on. Bromden nemôže pripustiť aby McMurphy skončil ako výstraha pre neposlušných.

Pri okne stál chladný mesiac, lial do spálne svetlo priponínajúce odstredené mlieko. Keď som si sadol na posteľ, môj tieň padol na telo, akoby ho preťal medzi bokmi a plecami napoly, takže tam ostal iba čierny pás. Oči natoľko odpuchli že sa otvorili, otvorené a nezasnené civeli do ostrého mesačného svitu, boli sklenené, lebo ich mal dlho otvorené a vôbec mu nezamihali, a napokon vyzerali ako začmudené poistky vo vrchnáku. Keď som sa zohol a zodvihol vankúš, oči sa na ten pohyb upli, a keď som vstal a prešiel tých pár stôp medzi posteľami, sledovali ma. Mohutné tvrdé telo tuho liplo ma živote. Dlho bojovalo, čo si ho nechcelo dať vziať, tak sa zvíjalo a metalo, že som ho napokon musel priľahnúť, nohami stisnúť kopajúce nohy a ustavične mu pritískať
hlavnicu na tvár. Prichodilo mi to akoby som na tom tele ležal niekoľko dní. Napokon sa prestalo metať. Napokon ostalo nehybné, iba raz sa šklblo a zasa znehybnelo. Potom som sa z neho zvalil. Keď som zdvihol vankúš, v mesačnom svetle som zazrel, že výraz tváre sa vôbec nezmenil, že aj po zadusení vyzerala prázdna a bezútešná. Palcami som mu pritisol viečka, pridržal som ich, pokým nezostali na mieste. Potom som si zasa ľahol na svoju posteľ.
Bromden zadusí McMurphyho vankúšom a sám utká z ústavu aby sa vrátil do rodného kraja.


Záver

Ken Kesey vo svojom románe upozorňuje na snahu modernej civilizácie odstrániť individualitu človeka. Tento mocenský systém
vníma Bromden ako všadeprítomný ,,kombinát“, ktorý sa nedá poraziť a skôr či neskôr človeka ,,spracuje“. Pre hlavného hrdinu sa dej končí tragicky. Paradoxne však jeho smrť pomohla ostatným pacientom uvedomiť si že ešte majú šancu na lepší život.