„Potom v pondelok prišla inovať. Veď vieme, inovať je najparádnejší závoj. Hocikde a hocikedy ho niet. Pekný je závoj na vyšedivených lúkach, ale teraz nerozložil sa po rovinkách, ani po úbočiach nie. Inovať nesadla ani na smreky, ani na vŕby neprišla o polnoci, ako chodieva, prišla za bieleho dňa a sadla iba na Makovu chalupu, nie po streche, nie na prahu, nie po celej chyži, iba na Julinu tvár sadla. Na čelo, na privreté oči, na biele pery. Na Julin biely úsmev. Hej, Jula sa usmievala i potom, keď bola mŕtva.“

Autor týmto opisuje smrť July. A Jozef Mak považuje za peknú aj teraz, keď je už mŕtva. A Jozef ? Ten tiež. Teraz po smrti svojej manželky zistil aká bola dobrá ale ľutovať a plakať je už neskoro.


Kontrast postáv v diele

Jano vytvára kontrast k Jozefovi, lebo ten pasívne prijíma krivdy, on dáva najavo svoju nespokojnosť. Jula a Maruša svojim postojom k Jozefovi.


Hlavné postavy

Jozef Mak – je synom Evy Makovej. Autor ho v úvode citátom označil ako človeka – milióna. Je zvláštny už len tým, že je nemanželské dieťa. V živote ho stretávajú rôzne prekážky, ktoré berie ako fakty a musí sa s nimi stotožniť. V diele koná podľa seba a nedbá na to, čo mu poradia druhí. Nevie si nájsť s Julou spoločnú cestu, opäť sa vracia k Maruši, ktorá spácha samovraždu a Jula nakoniec zomiera. Jedno ale nemal rád, a to keď niekto nadával. Jeho meno – Mak, vyjadruje, že je súčasťou sveta, a je ako každý iný človek. Ani preňho neplatia výnimky, čo sa prekážok v živote týka.

„Nuž všetkým ľuďom a vo všetkom dával za pravdu. Ale ak ľudia veľmi kliali, odšuchol sa ďalej, ak sa veľmi smiali, krútil nad nimi hlavou, lebo ani jedno nemal rád, ani jedno nechápal, ba vari sa teraz obojeho bál.“

Jano Mak – Je Jozefovým nevlastným bratom. Je starší o šesť rokov, a v mladosti sa za Jozefa hanbil. Musel ale pomáhať s je výchovou, lebo doma vtedy bola bieda. V kontraste na rozdiel od Jozefa rany od života neprijíma a nezmieruje sa s nimi len tak, ale dá najavo čo sa mu nepáči.

Maruša Meľošovie – Dcéra Hany Meľošovej ( krstnej mamy Jozefa Maka ), neskôr manželka Jána maka, Jozefovho brata. Je usilovná, pekná a pracovitá. Ale alkohol ju zmenil na škaredú a skazenú, aj dieťa jej jedno zomrie, druhé má asi nejakú chorobu, okolo neho stále lietajú muchy. Jano ju neustále bije a je v ich manželstve nešťastná. Podvádza Jana s Jozefom aj napriek tomu, že Jozef je ženatý s Julou. Nakoniec umiera opitá.

Jula Petrisková - Jej sestry neverili, že by sa niekedy mohla vydať. Mala určený osud starej dievky. Ľavú ruku mala chorú, od pleca až po lakeť vyschnutú a vždy pomáhala tomu, kto to potreboval. Dokonca aj po svadbe s Jozefom sa istý čas správala ako jeho slúžka, aj keď ju Jozef za to karhal a nepáčilo sa mu to. Z času na čas strážila Marušino dieťa. Keď jej sestry zistili, že sa chce vydávať, vykričali Jozefovi, že je len mrzáčka. Jula mala rada Jozefa, a keď sa dozvedela o jeho vzťahu s Marušou nič mu nevyčítala. Jozef k nej bol chladný. Iní muži svoje ženy bili, no on nie. Jula si myslela, že mu ani za to nestojí. Porodila mu syna Jožka a neskôr aj dcéru, ale Jula po pôrode umrie. Jozef si až tesne predtým uvedomí, aká je Jula dobrá, a že ju má rád, no je už neskoro.


Môj názor s interpretáciou diela

Román Jozef Mak je románom o ľudskom utrpení. Toto utrpenie sa predstavuje ako sled vonkajších udalostí, akými sú bieda, nezamestnanosť. Hronský vytvoril vo svojom románe neopakovateľný umelecký obraz mladého slovenského človeka. Na pozadí povojnových pomerov sa sústredil na objavovanie vnútorného sveta konajúcich postáv. Tento román je históriou tvrdej, od roboty zakrvavenej päste Jozefa Maka. Trpel totiž v celom diele, či už zo strany rodiny alebo práce. Voči svojmu osudu sa stal pasívnym. V mladosti musí znášať krivdu svojej vyvolenej, práve svojim bratom, neskôr matkinu, ženinu aj Marušinu smrť.