vojny. Svetom hrôz sprevádza autora postava Fénea, druhého „ja“. Vízie zániku kontinentov, masovej smrti vyjadrujú úžas nad ľudskou tragédiou, ale v závere Ja som to vyjadruje už optimizmus vyplývajúci z oslobodenia. Aktívnym príslušníkom bol Štefan Žáry. Novátorstvom a experimentátorstvom sa vyznačujú už jeho prvé básnické zbierky Zvieratník, Stigmatizovaný vek. Tragický pocit vojny je vidieť v zbierke Pečať plných amfor. Postoj akoby „prekliatych básnikov“ k vojne vyjadril v baladickej zbierke Dobrý deň pán Villon. Voľný verš využil i v spomienkovej zbierke Múza oblieha Tróju (zobrazil umelecké prostredie Bratislavy počas 2. sv. vojny a príslušníkov avantgardy.) – spomienková báseň poprelínaná výberom básni nadrealistickej poézie. Obsahuje kedy a kde vznikla nadrealistická poézia. Dej básne – študentská – uvádza nás do doby, v ktorom žije. „Beriem do rúk 3 zväzky: logiku, ktorej vývody sa mi otupujú o drsnú hranu skutočnosti, etiku – vyvracanú od koreňov svárom a vraždenie a estetiku obracanú naruby krádežami plátien a obludnou skulptúrou zdiskreditovaných vodcov v tých najgrotesknejších prózach.“
Logika – veda o myslení uvažovaní. Skutočnosť popiera logiku. Logika sa prieči vojne a násiliu. Etika – veda o mravoch a morálke. Vraždenie a násilie sa taktiež prieči otázkam etiky a morálky. Estetika – veda o kráse. Aj tu sa všetko prieči estetike – rabovanie, kradnutie a zabíjanie. „.. a obludnou skulptúrou zdiskreditovaných vedcov v tých ...“ rozkradnuté a zničené umelecké diela boli nahrádzané obrazmi vodcov fašizmu, stalinizmu, …
Tekutý poľovník – skladá sa z 2 častí: 1. nadrealistická, 2. stará, zastaralá. Báseň je založená na protikladoch a kontrastoch. 1. časť – Ryba ktorá strieľa – ryba dravá, nebezpečná, zúriaca, „ponorka“.
Ruka ktorá kašle – ruka nepokojná, trasúca sa, chorá a nervózna.
Sud ktorý vajatá (dozrieva) – sud sa rozsype, zhnije, je nepotrebný. Ústa ktoré zarastajú – ústa mlčiace, nemé, súhlasné a lenivé
Veža ktorá vysychá – veža stará, nepotrebná, padajúca.
Vajce ktoré je pirátom – nebezpečné, zlodejské, zlé. Ženy s hlavou tornáda – ženy nebezpečné, zákerné, ničiace.
Slová znejúce v kaktusoch – pichľavé, ostré slová. Meč s vyplakanou tvárou – meč – symbol smútku, plaču a smrti.
Podrezaná studňa – vyschnutá, prázdna, bez života
Môj miláčik rakovinu – absurdné, myšlienky následku vojny a ničenia.