Hvizd ktorý nadája motýľov – hvizd – sirény pred nebezpečenstvom – smrtonosné
Toť žriedlo v ktorom poľujem sladkú mágiu – opieranie sa o podvedomie, sen a fantáziu, miesto odkiaľ čerpá. 2. časť – ale ak chcete neznamená to, že musíme čítať nadrealistické texty, ale môžeme čítať Ryba ktorá pláva Ruka .. staré zastaralé básnické spôsoby. Vladimír Reisel sa v prvej zbierke Vidím všetky dni a noci prihlásil k nadrealizmu. V lyricko-reflexívnom pásme Neskutočné mesto nachádzame spomienky na študentské roky v Prahe, motívy noci a smútku, ktoré sú odozvou na vojnovú dobu. K príslušníkom nadrealizmu patrili aj Pavel Bunčák (Neusínaj, zažni slnko), Ján Rak (Je vypredané, Nezanechajte nádeje), Július Lenko (V nás a mimo nás). Nadrealisti nesúhlasili s vojnou, vyjadrovali vieru v človeka a hľadali nové výrazové prostriedky umenia. Vitalizmus – básnici oslavujú život, nechcú sa vracať do minulosti, dôležitejšia je pre nich súčasnosť a budúcnosť. Hlavný predstaviteľ je Ján Smrek – 1898 – 1982, básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie. Vlastným menom Ján Čietek, narodil sa v Zemianskom Lieskovom v rodine roľníka. Osirel a vychovávali ho na evanjelickej fare v Modre. Začal sa učiť za obchodníka, dostal sa na front 1. sv. vojny, potom vyštudoval učiteľský ústav v Modre. Na podnet Š. Krčméryho začal ako študent pracovať v Národných novinách, študoval bohosloveckú fakultu v Bratislave – neskončil. Venoval sa publicistickej, editorskej a básnickej činnosti. V rokoch 1930 – 1939 pôsobil v Prahe, kde v Mazáčovom vydavateľstve založil Edíciu mladých slovenských autorov a kultúrny týždenník Elán, ktorý vydával do r. 1947. pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Odsúdený k večnej žízni – zbierka, odozvy symbolizmu, späté so smútkom ťažkého detstva a čias vojny – báseň Dnes milujem svoj DEŇ. Cválajúce dni – zbierka, nový rytmus a inšpiračné zdroje, zaradil sa medzi najvýznamnejších básnikov medzivojnového obdobia. Touto zbierkou i 3 ďalšími sa prihlásil k filozofii vitalizmu ospevujúcemu život, životodarnú aktivitu a činorodosť, životný elán („elán vital“ – odtiaľ názov vitalizmus). Stotožnil sa s ním ako so svojím ľudským autorským naturelom. V Cválajúcich dňoch venuje veľa miesta láske, mladosti a kráse, občas tieto témy spája s prekvapivo pôsobiacou formou balady, hoci len formálne, či náznakovo (Balada o noci májovej, Balada o cynickom milovaní). Sú tu aj zreteľné stopy poetizmu, najmä v prízvukovaní princípu hry a hravosti – Báseň o stavaní domu. Božské uzly – vie neopakovateľne tlmočiť intenzívny citový zážitok vníma so všetkými pozoruhodnými detailmi.