Iba oči – zbierka, pokračuje v doterajšej tematickej línii, výrazne však posilňuje senzualistické (zmyslové vnímanie) nazeranie na básnické námety, na predmetnú skutočnosť. Témy ľúbostne, prírodné, sociálne, cestovateľské – Z mora do sklenice. Básnik a žena – básnické skladba, „básnická poviedka“, má 5 častí, odráža básnikove náhľady na poéziu, miesto ženy nielen v živote básnika, na vzťah k životu a skutočnosti, ktorú podľa neho treba chápať prevažne ako zázrak či sen. Zrno – zbierka, vznikla z potreby návratu k istotám domova (žil v Prahe), k znovuobjaveniu príťažlivosti slovenskej prírody a dedinského prostredia. Hostina, Studňa – zbierky z obdobia vojny. Napr. básne – Bacardi, Hlboko po polnoci, v zbierkach hojne využíva básnické prostriedky, ako sú alegória, symbol, synekdocha. Obraz sveta, struny, Nerušte moje kruhy – zbierky s témami starnutia, obáv zo staroby. Napr. básne – Všetko biele (Odraz sveta), Písané na sude.
Zo svojej tvorby zostavil viaceré výbery. Najznámejší pod názvom Moje najmilšie. Roku 1987 vyšiel výber básní z básnikovej pozostalosti – Noc, láska a poézia. Venoval sa aj prekladaniu – z diel Villiona, Petofiho, Józsefa, Adyho, Puškina. V r. 1989 vyšli 2 zväzky memoárov básnika v 20. a 30. rokoch pod názvom Poézia, moja láska. Cválajúce dni (zo zb. Cválajúce dni)
Básnik v tejto básni hovorí za generáciu (mladých) – za svoju generáciu. Je charakteristikou mladých. Charakterizuje zhon, pohyb, rýchlosť, neskúsenosť. Jeho mladí sú nespútaní, neskrotní, ženú sa strmhlav dopredu, nezaujíma ich, čo bolo predtým, čo bude potom. Prirovnáva ich ku krasojazdcom, ktorých sú stá. Sú to ľudia aktívni, no omnoho viac je tých ľudí, čo sa len prizerajú – pasívny. Mladí túžia po výškach, neboja sa ich, neboja sa ani hĺbok, ani nekonečnosti, nič ich nezastaví. Neboja sa ani hromu, zla (Parom – pohanský boh hromu a blesku). Charakterizuje ich láska k životu, život im patrí, neboja sa ani smrti, nechcú byť pasívni, nechcú v živote driemať.