15. Nadrealizmus a vitalizmus v slovenskej literatúre

Nadrealizmus (niečo nad skutočnosť)– v 30. rokoch na Slovensku vystúpila skupina mladých básnikov – nadrealistov, ktorí zareagovali vo svojej tvorbe na blížiace sa nové vojnové obdobie. Veľmi boli sympatickí Novomeskému, odmietali ich Poničan, Ľudo Ondrejov. 4 zborníky: Áno a nie (1938 – Avangarda 38)- vyslovili svoj filozofický a umelecký program, v ktorom neodmietali romantizmus (J. Kráľa), symbolizmus (I. Krasu), ale nadchýňala ich aj európska avantgarda (surrealizmus). Sen a skutočnosť, Vo dne a v noci, Pozdrav. Predstavitelia: Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavol Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko, veľmi ovplyvnila aj Rudolfa Dilonga.
Teoretikmi a propagátormi nadrealizmu: Kliment Šimončič, Mikuláš Bakoš, Michal Považan. Nadrealisti sa vzbúrili proti dobe, ovplyvnilo ich blížiace sa vojnové obdobie. Vo vojnovom období sa k nadrealizmu prikláňali – Pavol Horov, Ivan Kupec. Naša nadrealistická avantgarda čerpala prvé poznatky a podnety zo SURREALIZMU z českej (Nezval), francúzskej poézie – G. Appollinair, Breton, Tzara, Eduard, Baudelaire, Lautréamont. Opierali sa o javy podvedomia (o sen, o fantáziu), snažili sa na čitateľa pôsobiť vizuálne. (Surrealizmus – založil ho André Breton v r. 1924 vydaním Manifestu surrealizmu. „Surrealizmus je čistý psychický automatizmus, je to diktát myšlienok, zbavený akejkoľvek kontroly rozumu. Spočíva na viere vo všemohúcnosť slova na viere vo vyššie formy asociácie.)
Znaky nadrealizmu – nadrealisti sa snažili podať protest proti dobe a protest a vzburu proti zastaralému básnickému umeniu. Básniam chýbala logika, boli nezrozumiteľné, neobsahovali interpunkciu, rým, rytmus, básnické prostriedky, slohy, atď. Snažili sa dať básniam novú tvár. Opierali sa o javy podvedomia (o sen, o fantáziu), snažili sa na čitateľa pôsobiť vizuálne. Pri čítaní básní musí mať čitateľ určité vedomosti, poznatky, sústredenie, rozmýšľanie, ktoré mu pomôžu pri rozbore básne. Nadrealistickú prózu často ilustroval nadrealista Albert Morenčin, st.
Tvorba nadrealistov končí po 2. sv. vojne. Medzi zakladateľov nadrealizmu patrí Rudolf Fabry zbierkou Uťaté ruky. Inšpiroval sa dadaizmom, poetizmom i surrealizmom. Využíva momentálne nápady a približuje sa reči detských rečňovaniek. Svet s jeho protirečeniami zobrazil v zbierke Vodné hodiny hodiny piesočné, v ktorej využíva pásmové útvary. Vrchol nadrealizmu predstavuje skladba Ja je niekto iný. Jadro vzniklo počas 2. sv.