V prvej časti autor demonštruje zhubný vplyv vojny na rozličných dramatických udalostiach v živote dediny Ráztoky a na osobných tragédiách jej obyvateľov. Na počiatku dedinčania nechápali, čo je to vojna a čo so sebou prináša. Ich dediny a jej okolia sa vojna nedotkla. Až keď sa Ondrej Koreň vrátil domov nemý s prázdnym rukávom, lebo svoju pravú ruku nechal na bojisku, až vtedy pochopili, že vojna je zlá. Neskôr vojna zasiahla „do živého“ aj vdovu Ilčíčku a je syna Štefana. Štefan, ktorý sotva rástol vyrástol z chlapčenských nohavíc, sa chce vyhnúť vojenskej povinnosti, ale jeho matka mu poradila, aby na vojnu išiel. (Bála sa, že by bolo z toho zle). Štefan sa z vojny nevrátil. Ale vojna nezasahovala Ráztočanov iba takto priamo, spôsobila im bolesť, trápenie i hanbu aj nepriamo: rozbila takmer stálu mravopočestnosť ľudí, uvoľnila opraty zrade, nevere, .. Kým bol Ondrej Koreň na vojne vláčila sa jeho Kristína, ktorú mal rád a ktorú si chcel vziať za ženu, s inými chlapmi. Ale Eve Hlavajovej sa to stalo proti vôli. Keď jej muža zoberú na vojnu, ostane bez pomoci, zneužije to bohatý notár Okolický. Ale napriek tomu, že sa Eva – hoci nevinná – bojí Adamovkho trestu, stojí na „vyreklamovaní“ Adama z vojny. Okolický súhlasí len s podmienkou, že sa nikto nedozvie, kto bude otcom dieťata. Eva to nevyzradí ani vtedy, keď je celá dedina proti nej a je odkázaná sama na seba. Začali na ňu ukazovať ako pobehlicu, ženu bez cti. Eva žila len pre synčeka Adama a v nádeji, že všetko sa vysvetlí a napraví. Aj druhé dieťa bol chlapec. Nevedela sa zmieriť, že kaplán Letay nechce pokrstiť syna. To ju celkom zničilo a dohnalo ju až k samovražde.
V druhej časti Adam Hlavaj Urban ukazuje ako ľud začína protestovať a ako sa hnev prejaví vo výbuchu pomsty. Adam Hlavaj zbehne z vojny a teší sa na stretnutie so svojou ženou Evou a synčekom Adamkom. Ale Ilčíčka mu povedala, že sa Eva utopila a aj to, že sa jej narodilo dieťa. Povedal mu to až Jano Kúrňava (to kto je otcom dieťaťa), ktorý to jediný vedel. Kúrňava mal rozporuplný charakter – najprv udal Adama, a potom mu pomáha pri úteku. Ráztočania sa tešili z Hlavajovej smelosti, stal sa symbolom odboja a príkladom odvahy. Ľudia začali nenávidieť Okolického – odsudzovali ho a k jeho zlým skutkom sa pridala aj to, že prijímal peniaze i hydinu za vymoženie muža z vojny. Ten však na ľud zavolal žandárov a čoskoro prišiel do Ráztok aj oddiel vojska. Až vtedy ľudia pochopili, v akom otroctve a v akej neslobode žijú. Začali cítiť svoju osobitosť, svoje ja, začali nachádzať sami seba (To bol azda jediný klad hroznej vojny). Najďalej sa v sebauvedomení dostal Adam.