Umelecký obraz prvej svetovej vojny v slovenskej literatúre

Pavol Országh – Hviezdoslav – život – pozri MO č. 7.
Vo svojej tvorby sa venoval aj problematike vojny v diele Krvavé sonety – urobili ho básnika svetového mena. 1914 – knižne vyšli až po 1919 (po vojne). Lyrický protest proti vojne. Túžba po mieri. Literárny smer: slovenský realizmus Literárny útvar: lyrický skladba zložená zo sonetov. Kompozícia: Skladá sa z 32 sonetov. V básnickej skladbe nájdeme tieto výrazné motívy: 1. spev o krvi, 2. obraz vojny, 3. obžaloba ľudstva a kresťanstva, 4. hľadanie vinníka, 5. úvaha o mieri, 6. Slovanstvo a Slováci, 7. privolávanie mieru. Skladba je rámcovaná sonetmi o krvi. V úvode sú 2 sonety o preliatej krvi, na záver sonet „Nuž, iďte zbohom, piesne krvavé!“
Obsah: Jedno z prvých diel o 1. sv. vojne. Protivojnové básnické dielo odcudzuje nezmyselné zabíjanie a ničenie hodnôt civilizácie. Presvedčivo vyjadruje právo každého človeka a národa na slobodnú existenciu. 1. Básnik spieva o krvi. Kde má nájsť človek útočisko pred utrpením, keď všade ľudská jatka?
2. Obraz vojny – prirovnáva padanie (ľudských tiel k padaniu zrelých klasov obilia v žatve. Ťažko je toto všetko pozorovať staršej generácii, ktorá si svoj život už odžila. 3. Obžaloba ľudstva a kresťanstva – obžalúva človeka, že sa nedrží Kristových účení, obviňuje kresťanstvo s falše a nedostatočného protestu proti „krvavému evanjeliu.“
4. Hľadanie vinníka – za hlavnú príčinu vojny považuje autor sebectvo a panovačnosť ľudí. 5. Úvaha o mieri – pýta sa, čo bude po vojne? Bude pokoj? Zvíťazí pravda? Nevie si na otázky zodpovedať a utieka sa k Bohu. 6. Slovanstvo a Slováci – prosí Boha, aby mu dovolil nazrieť, ako vyjde Slovanstvo. Slováci dúfajú, že po vojne príde iná doba, že ňou sa končí čas bezprávia. 7. Privolávanie mieru – básnik sa lúči s „piesňami krvavými“, posiela ich k ľudom, aby ich čítali s očami „slzavými“. Aj keď nebol na fronte, bolestne trpel s nimi. Božena Slančíková – Timrava. Narodila sa v dedinke Polichno v rodine evanjelického farára, nedostala žiadne vzdelanie, nevedela pravopis, literárny talent v nej objavila sestra Irena. Škultétymu poslala ukážky, ktorý v nej objavil celý talent. „Čižmár jer na to, aby čižmy šil a pucér, aby ich pucoval.“- odpísala Škultétymu. Veľmi veľa čítala, dobrá štylistka, samorast v slovenskej literatúre. V rodine mali časopis Halúzka. Názov Timrava si dala podľa studničky v Polichní. Po smrti otca sa presťahovala do Ábelovej.