Obraz prvej svetovej vojny vo svetovej literatúre

Obraz prvej svetovej vojny vo svetovej literatúre

SPS: - 1. svetová vojna a jej dôsledky, mení sa mapa Európy (aj sveta) – niektoré štáty zanikajú a niektoré vznikajú. Vznik VOSR (znamená prelom vo vojne) – vznik socialistického štátu – vznik ZSSR. Nástup fašizmu v Európe (1922 – Taliansko) – neohrozoval existenciu iných štátov. 1933 – nástup fašizmu v Nemecku. Občianska vojna v Španielsku 1936 – 39 (Boj o Madrid, znamená boj o Prahu).
Kultúrno-literárna situácia – častý inšpiračný zdroj je 1. svetová vojna (sklamania, strata ideálov, cynizmus, Stratená generácia). Nové metódy zobrazovania v epike: dôraz sa kladie na psychiku, uvoľňuje sa kompozícia, dej stráca svoju príťažlivosť. Nové umelecké prúdy a smery: 1. socialistický realizmus, 2. stratená generácia, 3. expresionizmus, surrealizmus, dadaizmus, konštruktivizmus. Veľký rozkvet zaznamenáva aj výtvarné umenie: Piccaso, M. Chagall, Clee, Modigliani, S. Dali. Americká literatúra – John Dos Passos – príslušník „stratenej generácie“.
Ernest Hemingway – 1899 – 1961, autor „stratenej generácie“. Väčšina z tejto generácie prežila koniec 1. svetovej vojny v Európe. 1918 – pôsobil v Taliansku ako pracovník Červeného kríža. Na fronte bol ťažko zranený, čo malo veľkú publicitu, lebo bol prvým Američanom zraneným na talianskom fronte. Po vojne pracoval ako zahraničný spravodajca v Paríži. Tu sa stal členom avangardnej skupiny, ktorá sa utvorila okolo americkej spisovateľky Gertudy Steinovej – tá použila termín „stratená generácia“, pre mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk 1. svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácii. Jej motto: „Vy všetci ste stratená generácia“, využil Ernest v 1. románe Slnko aj vychádza, v ktorom Američania a Angličania žijúci v Paríži prekonávajú psychické sklamania po vojne. Hemingwayov okamih pravdy – hovoril, že každý muž sa ukáže, vtedy keď je zoči-voči smrti (preto miloval španielske býčie zápasy). Hemingwayou kódex – mravný imperatív, Ernest chcel byť všade tam, kde sa niečo dôležité deje. „My nie sme stratená generácia, my sme veľmi húževnatá generácia. Zbohom zbraniam – román, je príbeh romantickej lásky anglickej ošetrovateľky Cathariny Bakleyovej a amerického poručíka Fredericha Henryho, ktorý slúži počas 1. sv. vojny ako dobrovoľník v talianskej armáde. - Téma: Vojna v Španielsku. Román Zbohom zbraniam má výrazne protivojnové stanovisko. Na osudoch mladých zaľúbencov Fredericha Henryho a Catherine Berkleyovej dokumentuje hrozné účinky vojny.

Láska mladých bola úprimná a krásna. Pre vojnové udalosti bola však plná utrpenia a skončila sa nešťastne. Catherine zomiera pri pôrode. Román má symbolický názov. Mladý Frederich zbehne z vojny. Ako zbehovi mu hrozí, že ho chytia a popravia, ale Frederich má už dosť vojny, preto i napriek nebezpečenstvu dal navždy zbohom zbraniam (separátny mier). Komu zvonia do hrobu – román, vyjadril tu svoje sympatie k republikánskemu Španielsku. Hl. postava Robert Jordan, bojuje ako dobrovoľník v tyle nepriateľa. Použil tu citát jedného autora: „Smrť každého človeka, odoberie len kúsok zo mňa. Preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu. Zvonia tebe.“ Predstavuje celé ľudstvo. Človek je súčasťou ľudstva a keď niekto zomrie akoby zomrel kúsok z každého z nás.
Mať a nemať – román, vrátil sa do Španielska, kde bola občianska vojna – vojenský korešpondent. Ďalej napísal: Starec a more – novela, v ktorej je zobrazená veľkosť človeka. Smrť popoludní – biblia býčích zápasov. Nie zriedkavo – poviedka, Snehy Kilimandžara – poviedka. Francúzska literatúra – Henri Barbusseu – protivojnový román Oheň
Romain Rolland – 1866 – 1944, prezidentom národného Červeného kríža počas vojny. „Romain je čítaný v opačných politických táboroch, čítajú ho všetky sociálne vrstvy a triedy, všetky národy, ľudia všetkých náboženských vyznaní, vážia si ho na všetkých piatich kontinentoch.“
Tvorba: a) životopisy – Beethovena, Tostého, Michelangela. b) próza – 1. veľké cyklické diela (romány – rieky): Ján Krištof – psychický román – 1915 NC, Očarená duša – poznačený humanizmom o žene, román. 2. optimistický román – Dobrý človek ešte žije
3. novela – Peter a Lucia
c) dráma – Divadlo revolúcia – cyklus divadelných hier, písal ho viac ako 40 rokov, sústredil sa na prelomové momenty ľudstva. Jedna z týchto hier je 14. júl 1789 – pád bastily, Veľká francúzska revolúcia. Hra o láske a smrti – 1925, Kvetná nedeľa, Vlci, Robesspiere. Peter a Lucia – psychologická novela, stavia do ostrého kontrastu atmosféru 1. sv. vojny a lásku 2 mladých ľudí. Tragika ich nenaplnenej lásky symbolizuje bezbrannosť humanistických ideálov v období vojny. Nežná láska hrdinov sa končí tragicky na Veľký piatok r. 1918, keď obidvaja zomierajú pod troskami chrámu. Vojna prvýkrát zasahuje do života miliónov civilistov. Dej príbehu „trvá od stredy večera 30. 1. do Veľkého piatku 29. 3. 1918“ a odohráva sa v Paríži. Rozpráva o zrodení a rozvíjaní sa lásky meštianskeho syna, 18-ročného študenta Petra a dcéry robotníčky v továrni, nedoštudovanej výtvarníčky Lucie.

Po náhodnom stretnutí v metre vzklíči medzi obidvoma citlivými ľuďmi náklonnosť. Ťaživé problémy vojny (poplachy, Petra do pol roka čaká odvod) ustupujú pred rozvíjajúcim sa vzťahom milencov. Peter a Lucia žijú iba svojimi nežnými citmi plnými snov. Vo veľkonočnom týždni má ich láska vyvrcholiť. Pri organovom koncerte na Veľký piatok v Chráme sv. Gervaisa však počas náletu umierajú v jeho troskách. Príbeh budovaný na kontraste vojnovej reality a intímneho sveta ich nežného vzťahu je sugestívnym odsúdením nezmyselnosti vojnovej kataklizmy, ktorá je ničiteľom života a jeho najkrajších hodnôt. „Ich láska sa zrodila pod krídlami smrti.“
Peter – mladý človek, ktorý musí zanechať život hoci nespozná celú jeho krásu. Myšlienka: „Aby ľudská činnosť, aby určenie malo zmysel, nevyhnutne je potrebné, aby mal zmysel život.“ „Umelcom by sa mal stať len ten, kto naskrze už nemôže uchovať pre seba to, čo cíti, keď je toho čo cíti, priveľa.“ „Nič nie je trpieť, nič nie je umierať, ak vidíte zmysel toho všetkého. Obeť je slastná, ak chápete, prečo ste obetovaní.“

Nemecká literatúra – Erich Maria Remarque – (1898 – 1970) vlastným menom Kramer – odzadu remark. „Najlepšie čo vojna priniesla: kamarátstvo.“ Nemecko – švajčiarsky prozaik, dôsledný odporca vojny. Patril k „stratenej generácii“. Vynikal v hre na klavír, narodil sa v rodine kníhviazača. Študoval na učiteľskom ústave, počas 1.sv. vojny vytrhnutý zo školských lavíc. Uvedomoval si nezmyselnosť vojny, vraždenia, preto prehlboval svoj humanizmus. Po nástupe fašizmu (1932) emigroval do Švajčiarska a r. 1939 do USA, aj vo Francúzsku. Tvorba: Víťazný oblúk, Noc v Lisabone – romány, problémy emigrantov.
Čierny obelisk – román, opisuje život obyčajného človeka v Nemecku. Nebo nepozná obľúbencov – román o vzťahu automobilového pretekára k chorej dievčine.
Tiene v raji – román vydaný po smrti, vracia sa k osudom nemeckých emigrantov v USA. Čas žita a čas umierania – román, udalosti z bojov nemeckej armády na území Sov. Zväzu, na východnom fronte. Cesta späť – román, predstavuje osudy ľudí poznačených vojnou, ktorí sa nevedia prispôsobiť životu v mieri. Na západe nič nového – 1929, román podľa motto: „pokusom podať správu o generácii, ktorá bola zničená vojnou – hoci unikla jej granátom.“ Hrdina i jeho spolužiaci sa dobrovoľne prihlásili na západný front.
Traja kamaráti – 1938 – román, predstavuje príbeh o priateľstve, tragickej lásky a osamelosti v medzivojnovom Nemecku. Postavy: Robby Lahkamp – 30-ročný muž, ktorý väčšinou časť svojho času trávi v rôznych krčmách (napr. International).

Je však spolumajiteľom opravárskej dielne. Býva v podnájme u pani Zalewskej. Na svojich oslavách sa zoznámi so slečnou Patrice Hollmanovou, s ktorou si neskôr dohodne schôdzku. Takto sa spolu stretávajú v krčmách a iných podnikoch. Žije podľa výroku jeho domácej: „Minulosť nenávidíte, prítomnosťou opovrhujete, budúcnosť vám je ľahostajná.“ Aby si trochu 3 kamaráti privyrobili robia taxikárov. Tam sa Robby zoznámi s taxikárom Gustávom, ktorý ho najprv nechce prijať. Keď sa jedná o Patríciu robí všetko preto, aby jej vždy vyhovel. Dozvie sa o jej chorobe. Potom je pri jej poslednej hodine a pri jej smrti v sanatóriu. Gottfried Lenz – spolumajiteľ s Robbym a Ottom autodielne, spoločník týchto dvoch kamarátov. K záveru románu 4 neznámi páchatelia ukončia jeho život.
Otto Koster – automobilový pretekár a spoločník Lenza a Robbyho. Je spoločníkom na ceste do sanatória. Chvíľku tam ostáva, potom sa vracia domov. Vyhrá automobilové preteky. Pattrice Hollmanová – mladá žena, ktorá žije v byte v podnájme, ktorý predtým patril do jej vlastníctva. Jej mama bola Angličanka. Keď spozná Robbyho, nevie si život bez neho ani predstaviť. O svojej chorobe mu však nikdy nepovie. Dozvie sa to vtedy, keď dostane záchvat na ich spoločnej dovolenke. Tam prichádza na pomoc jej stály lekár Jaffe, ktorý jej chce veľmi pomôcť. Patrícia sa prispôsobuje Robbymu vo všetkom aj v tom, čo ona nesmie (fajčenie, pitie). Pije to, čo on a fajčí len preto, lebo fajčí on. Na jeseň sa prisťahuje k Robbymu do vedľajšej izby (po obesenom Hassem), aby bola v lepšej starostlivosti, lebo je to s ňou kritické. Nakoniec krátko potom, ako sa tam presťahovala odchádza do sanatória, kde aj zomiera v blízkosti svojho najmilšieho Robbyho.
Kompozícia – je rozdelená do 28 kapitol, autor tu zobrazuje život a priateľstvo 3 kamarátov a ich životné príhody, situácie a osudy. Spomína však aj iné vedľajšie postavy (Juppa, Hasseovcov, krčmára Alfonza, slúžku Fridu, ...)
Obsah – Remarque v tejto knihe spomína na 1. sv. vojnu. Jednak oboznamuje národ so živým obrazom jej dôsledkov v porazenom Nemecku. 3 kamaráti hľadajú zmysel života v uctievaní prostých radostí života. Žijú zo dňa na deň. Nezaujíma ich minulosť ani budúcnosť. Nezaujíma ich nič, čo budú robiť zajtra. Vyzdvihnú lásku a kamarátstvo ako hlavné hodnoty života. Všetko robia spoločne. Robby sa zaľúbi do Pattrície, ktorá už predtým patrí k tejto trojici kamarátov. Títo kamaráti začali svoju spoločnú cestu v živote, vo vojne, ktorá im prináša stále zlé spomienky.

Preto sa stále opíjajú alkoholom, aby zabudli na utrpenie prežité vo vojne. Láska Robbyho a Pattrície sa končí, lebo Pattrícia zomiera v tuberkulóznom sanatóriu. Hoci každý z tých kamarátov sa jej snažili pomôcť, aby vyzdravela, ale aj napriek tomu zomiera. Remarque hovorí: „Najlepšie čo vojna priniesla – priniesla priateľstvo!“

Česká literatúra Jaroslav Hašek – podal najvýstižnejší pohľad na vojnu očami jednoduchého človeka. Osudy dobrého vojáka Švejka – nedokončený román, hlavnou postavou je herokomický (hrdinsko-humoristický) ľudový hrdina, ktorý presne plní nezmyselné predpisy a rozkazy. Zdôrazňuje pseudohrdinstvo a nezmyselnosť vojny. Rozprávačom je Švejk. Autor využil hovorový jazyk, slang i žargón. (ilustrátor – J. Lada – významný český umelec). Ivan Olbracht – Nikolaj Šuhaj loupežník – román, námet z pobytu v Podkarpatskej Rusi. Zobrazil zbojníka dezertéra z 1. sv. vojny, ktorý ušiel domov do karpatských hôr. Román je unaministický (z lat. una anima – jedna duša, kolektívny hrdina), pretože dôležitú úlohu hrajú obyvatelia horských osád. Karel Čapek – aktívne sa postavil proti fašizmu a vojne v hre Matka – obraz matky je symbolom odvahy postaviť sa proti zlu. Hoci vo vojne stratila muža a 4 synov, dáva najmladšiemu synovi Tonimu do rúk pušku po vypočutí správy, že nepriateľské lietadlá zabíjajú malé deti.