Lyrický hrdina literárnej moderny ako výraz spoločenských konfliktov

Literárna moderna – svetová (osemdesiate roky 19. storočia – dvadsiate roky 20. storočia)
Termín moderna označuje umelecké smery z konca 19. a začiatku 20. storočia: symbolizmus, dekadencia, impresionizmus. Literárne východiská moderny: Realizmus a jeho variant naturalizmus sa v literárnej tvorbe (najmä v románovej) spoliehajú na poznatky modernej, technickej a spoločenskej vedy, na „silu“ objektívneho faktu a racionálny prístup k všetkým spoločenským problémom. Kapitalistická spoločnosť (Anglicko, Francúzsko, Nemecko) si prestáva všímať a podporovať umenie. Moderna vnáša do literatúry človeka samotára. Parnasizmus – literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom (odporcovia symbolizmu). Tvrdili, že zmyslom umenia (poézie) je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom (symbolisti hľadali krásu v zle, v špine). Zaujímala ich iba forma básne. Básnici hľadali inšpiráciu (motívy) v minulosti. Symbolizmus vo svete – prvý moderný literárny smer. SPS: - vznikol vo Francúzsku – veľmi rozvinuté umenie – ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus. V polovici 19. storočia vládol Napoleon III. – despoták - Zákaz zhromažďovania sa, slobodného slova prísna cenzúra, básnici nemohli voľne vyjadriť to, čo cítili – preto sa skrývali do symbolov – pomocou nich sa vyjadrovali. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu. Využíval symboly slúžili na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce – láska, holubica – mier, lev – sila). Ustúpil historizmus – záujem o dejiny. Uvedomovali si (básnici) svoju sociálnu vykorenenosť zo spoločnosti, preto si v súlade so svojím presvedčením (filozofiou) vybrali samotu a osamelosť vo svojej básnickej tvorbe. Cez poéziu hľadali „nové priestory“ v neskutočne, v sne, teda mimo reality. Programovo – únik od skutočnosti sa prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“. Nadraďujú ducha nad hmotu. Poézia ťažila zo silného duševného vplyvu na inú osobu (sugescia), združovanie postáv (asocácia). Prekliati básnici – termín použil P. Verlaine (verlén) v názve súboru rovnomenných esejistických portrétov.