Patria tu: Tristan Corbiére (korbiér, 1845-1875), Jean Arthur Rimbaud (rembro), Stéphan Mallárme, Charles Baudelaire, Lautréamonte(lotreamon, 1846-1870), nemecký básnik Friedrich Holderline(1770-1843), anglický spisovateľ Edgar Allan Poa(Edgar elen pou, 1809-1849).
Symbolisti verili, že skúsenosť je taká zložitá, že na jej poznanie nestačí rozum, bežná skúsenosť, zmyslové vnímanie. Tvrdili – na tvorenie potrebuje autor dar intuície (predvídania, tušenia) – básnici prežívali a vyjadrovali pochmúrne pocity, pesimizmus, až skepsa (bezvýchodiskovosť), dekandencizmus (až obrazy smrti). Symboly nemajú len 1 význam, každý si ho inak vysvetlí, hlavne preberali symboly z antiky, filozofie, biblie, prírody. Dekadencia – za dekadenciu (úpadok) a dekadentov sa na konci minulého storočia označovali tí básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii (Ch. Baudelaire). Osobitný prúd symbolizmu, obrazy a pocity smrti. Charles Baudelaire – (1821 – 1867), narodil sa a aj umrel v Paríži, jeho detstvo i mladosť boli dramatické a poznamenali Baudelairovu osobnosť. Malý čarodej, Fanfrdolo – prózy. Kvety zla – básnická zbierka (priniesla mu aj súd), ani nie 300-stranový básnický text je komponovaný ako dramatické dielo. Rozčlenená je do častí: Splín a ideál, Parížskej obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť. Kvety zla: Nepriateľ, Cigán na ceste, Exotický v parku, Mačky, Splín, Víno handrárovi, Litánie, K satanovi. Kvety zla – Albatros – lyrická báseň, albatros – morský vták, ktorý vydrží dlho lietať nad loďou a doplatí niekedy životom pre svoju dôverčivosť, túži po ľudskej duši, a preto lieta nad loďami. Je vták, ktorý voľne, slobodne lieta, ale naráža na tvrdosť posádky – básnik sa prirovnáva k tomuto vtákovi, šípy posmechu zo strany ľudí a vnára sa do hnevu, nemá voľnosť písať, stáva sa stredobodom pozornosti posmechov. Symbol – slobody, voľnosti. Kráľ azúru – kráľ neba, krídla – symbol letu. Využíva kontrasty – šíravy morskej vták utratil slobodu. Básnik stotožňuje sa s albatrosom, charakterizuje samého seba a ľudí, ktorí ho nechápu a odsudzujú, vyjadruje nesúhlas so spoločnosťou, túží po slobode, približuje svoje pocity. Človek a more – autor porovnáva more a človeka – jeho dušu, more – symbol života, sily, smrti, večnosti, tajomnosti. Hlbina je ako duša človeka, sme najviac podobný moru. Tajíme svoje myšlienky, more je tajomné – neotvoríme dušu všetkým a všade. O básnikovi sme sa nepriamo dozvedeli, že má rád more. Malé básne v próze – časopisecky publikoval tieto texty. Cudzinec – je založená na dialógu – básnik a „cudzinec“ – je nedôverčivý, miluje oblaky – voľnosť, nespútanosť, nestálosť, pohyb. Je to vlastne rozhovor básnika so svojím vnútrom. Básnik nemá otca, matku, sestru, brata ani vlasť. Výber z jeho publikovanej i rukopisnej poézii vyšiel po názvom Trosky.