Vo svojich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha, večnosť a dôvernosť, vôľu a harmóniu. Túžil po voľnosti, úteku, hĺbke vnemu, dychtivosti po zmyslovom vnímaní sveta. Mrcina („zdochlina“) – v básni sa autor zamýšľa, čo bude s nami po smrti a prichádza k hodnoteniu: bude na nás spomienka aj ako sme vyzerali, ale aj to, čo sme vykonali. Hlavne to, čo sme vykonali, lebo naša podoba sa časom zabudne, lebo budeme už len prach. Z predstavou tvaru s spája aj náš charakter. Ostáva spomienka na nášho ducha. Báseň je založená na kontraste: akí sme boli pred smrťou a čo budeme po smrti. „Človeče, prah si a na prach sa obrátiš.“

Predvojnové umelecké avangardy – Futurizmus – zo slova „futúre“ – budúcnosť- oslavoval, preceňoval techniku a civilizáciu a usiloval sa o svojrázu dynamiku výrazu. Roku 1909 vznikol manifest futurizmu, ktorého zásady vyslovil Filippo Tommaso Marinetti (sympatizoval s Mussolinim). Chcel tvoriť umenie, ktoré by zobrazovalo ruch a tempo rodiaceho sa „priemyselného“ sveta. Futuristi oslobodili slovo z ustálených väzieb, zrušili interpunkciu chceli, aby sa literárne dielo dokázalo vyjadriť o prítomnosti cez onomatopoje(citoslovce) a kakofóniu(neľubozvučné zoskupovanie hlások). Manifest futurizmu – 1909- prvý, 1912 – druhý) Súhlasím v tomto manifesti s jeho prvým bodom: „Chceme spievať lásku k nebezpečenstvu, energiu zo zvyku a šialenú odvahu.“ Primeraný je aj druhý bod: „Hlavnými prvkami našej poézie budú elán, chrabrosť a vzbura.“
Vôbec nepripúšťam: „Chceme velebiť vojnu – jedinú hygienu sveta – militarizmus (zbrojenie), patriotizmus, ničivé gesto anarchistov, krásne myšlienky, ktoré zabíjajú a opovrhnutie ženou.“
Futurizmus veľmi ospevoval techniku, vzburu. Frekventované sú hlavne tvrdé spoluhlásky, prídavné mená a podstatné mená. Metafory – nočná vibrácia arzenálov a lôžok, dobrodružné parníky vetriace obzor (tvrdé básnické umenie). Kubizmus – zo slova cube – kocka, znamená umelecký smer v maliarstve a sochárstve, ktorý sa vyznačuje geometrickým riešením zobrazovaných predmetov, vznikol v roli 1906. Pablo Picasso –(1881 – 1973) – vyše ako 6000 obrazov, kresieb a sôch. Slečny z Avignonu, Guvernica, Holubice mieru. Dadaizmus – zo slova dada – detský džavot, ako výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta. Mnohí umelci odchádzajú na bojiská, iní emigrovali. Česká moderna
Hlavní predstavitelia: František Xaver Šalda (1867 – 1937), Otakar Březina (1868 – 1929), Fráňa Šrámek (1877 – 1952), Petr Bezruč. Petr Bezruč – bard sliezkeho ľudu – velikán, vlastným menom Vlado Vašek, pochádzal z Opavy z gymnaziálnej rodiny.