Sám sa rozhodol študovať na Karlovej univerzite v Prahe. Ale po smrti otca nechá školu a stáva sa poštovým úradníkom. Maryčka Magdonova – zo zbierky Slezské písně, nik nevedel kto píše tie krásne básne – 1. jeho láska. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Slezské písně – silný osobný zážitok a nenaplnený hlboký cit. Tri motivické okruhy: intímny, sociálny, národný. Intímna lyrika zobrazuje pocity životnej osamelosti, citovej zrady (Červený květ, Motýl) aj smútku po rodinnom kozube (Jen jedenkrát). Sociálne motívy sú burcujúce (Michalkovice, Leonidas, Ján, 70 000). Vlastenecké Den Palackého, Praga caput regni.
Druhá básnická zbierka Stužkonoska modrá – 1930, názov motýľa, motívy sklamania, smútku a zatrpknosti básnika zo skutočnosti. Tretia básnická zbierka Labutinka – ktorá vyšla až po smrti, on jej nedal ani názov. Jen jedenkrát – zo zbierky Slezské písně
Kompozícia: skladá sa z 2 častí: epickej, ktorej základ tvorí povesť a lyrickej. 1. časť – základ – severská povesť, je to o smutnom, mlčanlivom národe, ktorí nepozná jas. Majú tu aj svoje zásady – muži majú rozhodujúce slovo – patriarchálnosť. Prežívajú málo radosti – pochmúrny život, žijú v strachu, temnote. Jeden deň mali šancu – bol slnečný, ale oni sa schovali do stanov a neprijali zmenu, nepoznali slnko – odmietajú ho. Neskôr si uvedomili, že len raz mali šancu žiť ináč, pocítiť šťastie a oni neurobili preto nič. Môžeme sa domnievať, že to je aj povesť zo severských oblastí Moravy, kde sa Bezruč narodil. 2. časť – v druhej časti sme sa veľa dozvedeli o autorovom živote a jeho osude. Mal len 1x šancu ľúbiť a byť ľúbený, ale nevyužíva ju. Je to intímna lyrická časť, autor v nej poodhalil svoju intimitu, zatvára dvere svojho srdca, aj keď ju mal rád, ale bolo neskoro, ona sa vydala. Autor sa považuje za starý zvädnutý strom a nechce sa viazať s krásnou a mladou. Paralela s povesťou. Len 1x možnosť. Názov – Len jedenkrát sa dostáva šanca a je na nás, či ju využijeme. Slovenská literárna moderna (1905 – 1918)
1. začiatok 20. storočia prenikanie nových umeleckých a myšlienkových prúdov do slovenskej literatúry.
2. Slovenská literárna moderna: (Kraskova básnická škola).
Predstavitelia: Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall, František Votruba, Pavol Bujnák, čiastočne: Štefan Krčméry, Martin Rázus. Časopisy: Dennica (1898 – 1914) – vydávala Vansová, Živena (zal. 1910) – vydávala Šoltésová, Prúdy (1909 – 1914) časopis slovenskej literárnej moderny, Slovenské pohľady.
Charakteristika generácie: tvorivé zdroje v tvorbe J.