Kráľa, Sládkoviča, Bottu, Hviezdoslava, Vajanského. Vplyv európskej a českej literatúry. Nové vlastnosti slovenského verša: potrojné metrum (trojslabičné slová s prízvukom na 1. slabike) daktyl, trochej. Zárodky voľného verša. Nové literárne druhy – lyrika, krátke básnické útvary (má vyjadrenie úvah o človeku, sociálnych problémoch, svete,.. Básne v próze (lyrická próza).
Ivan Krasko (1876 – 1958) po maturite opúšťa domov a ide študovať do cudziny, kde vyštuduje chémiu a odchádza pracovať do Čiech. Básnik slovenskej moderny. Do slovenskej poézie vstupoval dvoma pseudonymami Janko Cigáň a Ivan Krasko. Je autorom 2 zbierok Nox et solitudo – Noc a samota (1909) – prvotina ľúbostná poézia, nasýtená neromantickým osobným smútkom. Motív a pocit smútku sa pritom dovolávali citového zážitku. Vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka. Báseň tvorí vždy celok, ktorý sa podriaďujú epické a dramatické prvky, situácie lyrického subjektu. Folklórny piesňový postup – melodickosť, jednoduchosť, ba až jednotvárnosť aj vo výbere lexiky (opakovanie, významová synomymia). Lyrický hrdina (jeho psychický stav) sa nevie vyrovnať s pocitom „vlastnej viny“ a s nenaplnením osobnej túžby po harmónii. Verše (1912). - v porovnaní s prvou zbierkou zbierka Verše prináša básnická výpoveď zložitejšiu, no predsa len fragmentárnejšiu, zlomkovitú. Opúšťa 4-veršovú strofu, využíva formu sonetu. Motivicky sa presadila intímna lyrika a ani v tejto zbierke neporušil „kompozičnú“ uzavretosť básnického sonetu. Rozšíril svoje lyrické motívy aj o tie, ktorý alegorizujú (démon, pustovník, otrok, čierny hosť) a symbolizujú (zrada, sloboda, odriekanie, obeta) jeho výpoveď. J
Pozn.: Krasko sa ako prekladateľ zaujímal o tvorbu rumunského spisovateľa M. Eminesca (1850 – 1889).
Vesper dominicae (Nedeľný večer) – veľmi často používa pomlčky – verš je neukončený, neukončené vety – značí ..., veľmi často používa: !? – úvahová(reflexívna) lyrika. Prvé verše charakterizujú jeho rodnú dedinku a bližšie jeho dom, v ktorom býva jeho matka a on je ďaleko od nej. Malá, tichá, starodávna dedinka – čistá. Vybavuje sa mu spomienka na staručkú matku, vráskavé čelo, kostnaté ruky, ustarostená. V predstavách sa mu vybaví ako modliaca sa žena (so spevníkom Tranosciom – evanjelička). Matka si pritom spomína na syna a plače. No nakoniec znovu nachádza útechu. Oráčiny – rytmické básne, sklamaný zo semienka lásky, vkladá nádeje (seje semienko lásky). Sial do úrodnej pôdy – radosť.